uniká do tmy
prechádza stenami
neschádza z cesty
Len sa neotáčaj!
Kričia...
Ticho našľapuje na špičky
dýcha jej strach
praje krásne sníčky
vankúš pritláča na perách
naveky moja
spi mi pri nohách...
Postáva vedľa tela
pozerá sa na smrť
svoju...
Duša bez mena
nevie zabudnúť
aspoň trochu...
zúfalá
Hrá sa s jej tichým telom a ona sa len prizerá. Nemôže už spraviť nič. Len blúdiť svetom a dúfať, že on nenájde nikdy pokoja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
(jej slovník nedisponuje termínmi, ktoré by dostatočne opísali dokonalosť tohto blogu)