Síce je to už istý čas,
keď svet bol len náš,
stále neviem zabudnúť,
na našu krásnu púť.
Každý deň sa pýtam seba,
kde nastala tá chyba,
ktorá rozdelila naše cesty,
už nie sme my, už len ja a ty.

Spomienky mi prichádzajú,
hlavne keď hviezdy vychádzahú,
vtedy vidím ťa vždy pred sebou,
slzy stekajú rýchlo zasebou.
A možno zase niekedy,
prídeš a dáš mi dôvody,
byť šťastný a tešiť sa,
...buďme spolu, ľúbme sa.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár