labuť neznáma.
Naivná, túžiaca,
žije na vode.
Nespoznáva povodne-
je milovaná.
Bez zaváhania tancuje,
oddáva sa iba Jemu.
On sa vzdá, ona spadne
a obloha aj jazero sú prázdne.
Na dne.
Po šípe do srdca mení sa v človeka,
odetá, zronená, v slzách sa schovala.
Po rokoch verila, po čase milovala.
Dnes je takáto maličká,
ubolená, a keď vidí, že svitá,
uvedomí si: Som priesvitná.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár