Náš obraz stratil rám
a ty opäť stojíš sám.

Akú odpoveď čakáš na otázku ako sa mám,
keď vidíš ako si slzy z tváre utieram?
Sledovať šťastie už len z výkladu.
Žiť život sám, bez niekoho príkladu.

Mám takto trpieť celý život?
Veď stačí jeden stisk a bude navždy ticho.
Vravím cudzím jazykom alebo ma nevnímaš?
Kričím o pomoc, kým ty sa kruto zahrávaš.

Koľkokrát priala som si, aby sa mi to len zdalo.
Aby to bol len sen a znovu prišlo ráno.
Ale dávno už viem, že čas nejde ovládnuť.
Nie je horší záver ako bez lásky zostarnúť.

Kde mám nájsť istotu, že to bez teba zvládnem?
Kto pomôže mi vstať, keď opäť spadnem?
Nestačí ti, že vidíš, ako pred tebou kľačím?
Mať na pamäti tlačítko DELETE, tak ho stlačím.

Tak zabudni, nech ťa tá bolesť prejde...
Ako mám opustiť niečo, bez čoho dýchať nejde?

 Báseň
Komentuj
 fotka
klaudiqaaa  3. 10. 2013 10:05
Krásne si to napísala, akurát mi v pozadí hraje toto, presne viem ako sa cítiš...
Screenshot
 fotka
misha97  19. 11. 2013 12:49
Ďakujem...
Napíš svoj komentár