Je to len krátka úvaha, ktorá mi teraz beží hlavou. Nič viac, nič menej. Otázka v mojej hlave: Stretnem človeka, len tak, z minúty na minútu sa zrazu objaví v mojom živote bez akéhokoľvek vonkajšieho prepojenia s inou osobou, ktorá by bola pojítkom medzi nami. Nie. Proste náhodne sa dostal do môjho života, avšak po krátkej dobe zisťujem, že mi je blízky ako nikto z xy ľudí, ktorí sa preplietajú okolo mňa už dlhú dobu.
Naivita?
Nie.
Pocit.
Pocit bezpečia, porozumenia druhou stranou, pokoja a kľudu. Je to náhoda, že človek, ktorý sa mi votrel pod kožu ako Nivea sa objavil tak náhle a z ničoho nič? To nedáva zmysel, je to šialené. Do života mi prídu kadejakí ľudia, ale aj odídu, prídu postupne, pomaly, nenápadne. Ale toto bol hurikán a stále je. Uzavretý kruh, nekončiaca búrka a ja som v centre búrky, tam kde je pokoj a všade okolo to buráca, vrie. Ale vo vnútri je mäkko, milo, mňamózne, ako by povedal spomínaný človiečik. Musela som sa sním poznať asi v nejakom minulom živote, pritom nejde o lásku, vzťah, ide o súhru duší, priateľstvo. Je naivné veriť človek po tak krátkej dobe? Časovo to síce je krátka doba, ale to netreba riešiť, citovo to je akoby doba niekoľkých rokov. Aj tak by si 99% ľudí po vypočutí celého príbehu pomyslelo, že som/sme šibnutí, bolo by to celé vhodná téma na ohováračky, téma pre drbny. Preto píšem neurčito, v otáznikoch. Len to potrebujem dať zo seba, nemusí to ani nikto čítať, je to hlavne pre moje potešenie. A nehovorím o tom, že z tejto "náhody" sa pomaly ale isto vykľuje závislosť, droga, lebo to čo mi je dávané, prúdi okolo mňa, do mňa, ako keď stojím uprostred tej búrky a nechce sa mi odtiaľ preč, lebo je to tam celé také intenzívne, že človek ostane stáť ako obarený a nechápe, čo sa to vlastne deje........

 Denník
Komentuj
 fotka
vymyslinick  16. 2. 2014 09:26
To musí byť super, dostať každý rok k narodkám darček ako letné prázdniny
Aj mne sa stáva, že poniektorí novostretnutí, ktorých vidím, počujem, cítim (nie nosom) prvýkrát, sú mi bližší ako tí, ktorých už poznám roky (a sú dajme tomu aj z najbližšej rodiny).
 fotka
mishelinka99  16. 2. 2014 14:24
@vymyslinick veru, super darček len škoda, že už nemávam prázdniny
a presne tak, niektorí zalezú pod kožu tak hlboko ako niekto nedokázal za xy rokov
 fotka
blackpirate  16. 2. 2014 18:16
začal by som bočnou poznámkou, že náhody existujú ale vrátil by som sa k bližšie spomínanej téme - kedže som sám seba pristihol ako pri čítaní tvojho perfektne napísaného blogu myslím len na jednu osobu.. tak som si uvedomil, že viem čo si cítila pri písaní a aj približne to, čo pociťuješ neustále...
 fotka
mishelinka99  16. 2. 2014 19:00
@blackpirate to som rada, že sme sa pochopili a nasiel si sa v tých riadkoch... a myslis, že to je cele nahoda? ja ti neviem, ked ono to všetko tak do seba zapada...
 fotka
blackpirate  16. 2. 2014 19:48
ked v bratislave stretneš známeho človeka na ktorého si napr. pár dni dozadu myslela, tak vaše cesty nespojili hviezdy ani nič nadprirodzene len náhoda je vždy 50/50 že sa niečo také stane napr. je 50/50 že u teba teraz zaklope prezident stať sa to može, ale neveríš tomu rovnako ako ja a to, že si niekoho takého spoznala.. nemyslím že by si to mala pripisovať niečomu magickému alebo zvláštnemu podľa mňa to bola len náhoda súhrn viacerých rozhodnutí zapríčinilo, že ste sa spoznali ale aj z obyčajnej náhody može vzniknúť niečo nad naše myšlienky, čomu nerozumieme a preto nad tým uvažujeme, ako o niečom viac, než len náhode
 fotka
antifunebracka  21. 2. 2014 22:57
to je to, co si mi spominala? super, dlzim palec a prajem ti to!
Napíš svoj komentár