("báseň".. len tak z dlhej chvíľky)

Stlmený dopad mŕtveho tela,
bolestný nárek padlého anjela.
V jej očiach diabol sa blesne,
lesom sa šialený smiech nesie.
Mŕtvola leží nehybne na zemi
v obrovskej kaluži tmavej krvi.
Vrany lietajúc znepokojene krákajú,
tí poslovia temnoty smrť hlásajú.
Netušiac, čo sa neskôr stane
odlietajú nečakane.

Jej pohľad spočinie na tele v krvavej kaluži,
spomína, ako sa kedysi držali v náručí.
Plačúc hladí jeho bledú tvár,
meravo drží v ruke ostrý pentagram.
Tupé bodnutie, horúca krv sa valí z jej tela,
opäť sa ozýva nárek padlého anjela.
Vrany prilietajú a krákajú smutne znova,
dve krvavé telá ležia nehybne vedľa seba.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár