V kuchyni ma nečakane prichytia dve ľudské bytosti. Max, jeden z mojich 12 spolubývajúcich si na intrák priviedol dámsku návštevu. Na moje prekvapenie sa ukázalo, že tento – naoko úplne obyčajný Nemec so záľubou v nedeľných grilovačkách pri Dunaji, pití 5 stupňového svetlého piva a pozeraní Bundesligy – má šťastie na ženy. Minimálne na túto jednu. Brunetka v úplnej tme prejde popri mne ľahkým krokom a zamieri rovno do izby na konci chodby. On sa nachvíľu pristaví s prehovorí na mňa:

„Nepotrebuješ svetlo?“

„Nein,“ odpoviem zahanbene a naďalej splašene točím vývrtkou, ktorá sa zabára čoraz hlbšie do korkovej zátky od ružového Dornfeldera. Mierne potiahnem, ozve sa slabé puknutie, Max sa uškrnie a ráznym krokom odíde za svojou návštevou.

Odlejem také 3 až 4 deci, ktoré mi vystačili presne doteraz. (Ak dovolíte, zbehnem si rýchlo doliať. Toto víno pripomína skôr detský šampus, ktorá si pamätám zo svojich niekdajších narodeninových osláv, než seriózny nápoj Bohov.)

Je Veľká Noc, čiže takmer všetci šli domov. Okrem Maxa tu zostala ešte Viera so svojím frajerom z Mexika. Potom Lena, ktorú som za 3 týždne môjho pobytu v Nemecku stretla možno dvakrát. A ešte sú tu Francúzka Fanny a jej priateľ, večne vysmiaty Bavor, ktorý učí na základke a preto je teraz počas prázdnin stále u nás.

„Máš nejaké tetovanie?“ spýtal sa ma včera počas reklamnej prestávky medzi vysielaním aktuálneho ročníka reality show „Germany´s Next Top Model“. Pokrútim hlavou.

„A ty?“

„Jasné, motýlika na zadku,“ odpovie Fanny namiesto neho, „prepnem nachvíľu hokej“.

Zápas medzi Kolínom a Ingolstadtom je síce napínavý, ale dokonca aj mužské osadenstvo nášho poschodia si v tejto chvíli myslí, že dievčence v bielizni Victoria´s Secret sú predsa len lepšia podívaná.

„Vo štvrtok vždy prebieha bitka o televízor,“ zasväcuje ma Fanny do tamojších zvykov, „ale kedykoľvek budeš chcieť, kedykoľvek prídeš do tejto našej kuchyňo-obývačky, môžeš si k nám sadnúť a pripojiť sa.“

Som jej zato vďačná. V posledných dňoch neustále premýšľam nad tým, čo by som na sebe mala zmeniť. Musím sa viac snažiť! Nájsť si tu ďalších kamošov, byť priateľskejšia a otvorenejšia. Mám pocit, že tých správnych ľudí pre mňa som ešte stále nestretla. Ale čo ak problém proste nie je v ľuďoch, ale vo mne?! Fanny Girl mi dodala nádej. Možno sú tí správni parťáci oveľa bližšie, než som si pôvodne myslela...

Dnes sú to presne 3 týždne odvtedy, čo som prišla do Regensburgu. Aj keď názov mesta vypovedá o presnom opaku, na poriadny dážď ešte stále čakám. Rovnako úpenlivo čakám na poriadnu party. Jediná Erasmus-opíjačka, ktorej som sa do dnešného dňa zúčastnila, nesplnila moje očakávania. Hnusná vodka, ohlušujúca hudba a všadeprítomná angličtina ma presvedčili o tom, že medzi týmito ľuďmi si svoju nemčinu veru nezlepším.

V škole to nie je o nič lepšie. Nemci na odborných predmetoch sú utiahnutí a chladní ako aprílové počasie, no a na kurzoch pre cudzincov sa hneď na začiatku vytvorili 3 skupinky: americko-britská, juhoamericko-španielska a čínsko-kórejská. Pred hodinou, po hodine a veľakrát aj počas nej sa dorozumievajú zásadne vo svojich rodných rečiach. O Slovensku z nich doteraz počul len málokto.

Viete, počas tohto týždňa sa toho udialo veľa: Rusko zaútočilo na Ukrajinu, Pharrell Williams sa rozplakal v priamom prenose potom, čo vo Vysokých Tatrách zočil šťastného fujaristu, vo veku 87 rokov zomrel nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Gabriel García Márquez. Na našom intráku sa rozmnožili legionely, ale sprchovanie by už malo byť bez obáv vďaka drahým filtrom, ktoré nám tu namontovali. Aha, a Európska únia nám zakázala voľne sťahovať hudbu, filmy a seriály z internetu.

Čo budem teraz robiť? Ukrajine žiaľ pomôcť nedokážem, ale sebe áno. Keď mi viac nedovolia (legálne) sledovať osudy obľúbených postáv, budem si musieť napísať vlastný seriál. Nepotrebujem k tomu špeciálne efekty, ani hviezdne obsadenie. Potrebujem len hovoriť, smiať sa, dýchať a žiť.

A o tri mesiace písať epilóg s vedomím, že to celé malo zmysel

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
montanalegal  19. 4. 2014 11:12
Tento článok sa dactylogrammycky a a makrosomnicky nezhoduje s makrodonciou ani s tafónomiu dnešným tenancidiom.
Je to úplne jasné, že haemorrhoides tu zohral významnú úlohu pri lakrymosuskej laktycádii.
 fotka
missnobody  19. 4. 2014 11:27
@montanalegal vďaka za koment, hneď som múdrejšia
 fotka
montanalegal  19. 4. 2014 11:29
len sa nenaparuj slečinka
 fotka
rudyyyx  19. 4. 2014 16:26
ten text som sice necital ale nazov ma zaujal Regensburg , si z tade ?
 fotka
missnobody  19. 4. 2014 18:39
@rudyyyx to by si sa dozvedel, keby si si prečítal momentálne tu žijem
 fotka
rudyyyx  19. 4. 2014 19:18
@missnobody prilis dlhe nechce sa mi to citat sorry a nakoniec som sa prekonal pri pisani tohoto komentu a zbezne som precital ja tam sice nebyvam ale chodim tam do metra alebo po okoli ale iba cez leto nakolko chodim pracovat na festivali v zapadnom nemecku a hlavne historicke festy, neviem ci som dobre postrehol respektive nepostrehol ako dlho tam si ?
 fotka
phantasia  19. 4. 2014 21:22
Ivi, držím palce! Skús akonáhle to možné a spoznáš nejakého východoeurópana, chytiť a nepustiť na erazme sa najviac združovali aj u mňa poliaci, češi a slováci, hoci ich bolo ako šafranu : ) a neboj, zlepší sa to, toto sú tie prvotné aklimatizačné šoky
 fotka
missnobody  19. 4. 2014 21:43
@rudyyyx viď 12 odstavec
@phantasia diky Kikuš za priaznivé slová ja tu hľadám hlavne Chorvátov, Srbov a celkovo ľudí z Balkánu, no a potom nejakých Nemcov ochotných rozprávať sa so mnou, v najlepšom prípade kamošiť inak je tu jeden skvelý hudobný klub, kde bývajú často indie koncerty a ja tam nemám s kým ísť, tak ma to štve :/
 fotka
phantasia  20. 4. 2014 00:01
Jasné, verím že to príde. Hlavne sa neboj a skúšaj stále komunikovať, každému je sympatická milá usmievavá tvár, ešte k tomu tvoja ... ; ) A koncerty, nj, u mňa to bolo podobné, nikto nemal rovnaký hudobný vkus... inak dá sa spoznať aj cez couchsurfing pár zaujímvaých ľudí, a určite sa nájdu nejakí ukecaní domáci Nemci aj v Regensburgu. každopádne, držím palce!
Napíš svoj komentár