27 ročná žena, ..čo ľúbi klamstvá

Carpe diem

Jeden známy môjho otca mi raz pod parou povedal, že nemám nikdy hľadať včerajší deň. V danom okamihu sa mu to zdalo bohovsky múdre, bolo to na ňom proste vidno. Vtedy som bola žaba a myslela si, že viem čo tým myslel ale nevedela som. Dnes viem.. A preto ho neposlúchnem a v tomto blogu budem hľadať včerajší deň a to najmä preto, že bol pre mňa dôležitý a nechcem ho stratiť.

10.6.2019... Slnko svietilo trochu viac ako je mi pochuti a moja alergia naberala na grádoch ako živák grexabatu po prvých siedmych pesničkách. Celý deň som trávila mimoriadne spokojne, nakoľko som hneď ráno na účet obdržala odmeny v termeni júnovom. ( O captain, my captain...) V robotke sme sa s kolegami pochichotali, ako sa nám na tom vnútre dobre žije a každý mal na tvári úsmevček, aký vo väčšine prípadov vedia vykúzliť len love. Bezútešné chodby vyplnilo melodické pohmkávanie a kancelárie rozoznel zvučný smiech spokojného osadenstva. Opísať by sa to dalo aj ako neznesiteľná ľahkosť bytia s prímesou byrokracie. Ale dosť na tom.

Načrela som na dno ubúdajúcej pracovnej morálky a vzala do rúk skener. Ak by to niekto nevedel, skener na stole je jasný a neklamný znak pracujúceho moderného úradníka. Natiahla som sa po prvom spise, čo som potrebovala dostať do e-formy a šup jedna strana za druhou, ako pilná včelička motivovaná výplátnou páskou s pridanou hodnotou. O pol dvanástej som na seba v rámci osvieženia stretla dva frky ľahkej voňavky, prehrabla vlasy a vybrala sa s kolegami na obed do najbližšieho nákupného centra vzdialeného asi 3 minútky. Nejedla som, pretože ma poobede čakal obed s mamou ale chcela som na chvíľu vypadnúť z kancelárie. Takisto som si nutne potrebovala kúpiť zodac, kedže oči som už mala červené a uslzené ako poslanec Mazurek pri čítaní hoaxu o veľtrhu detí pre gayov v Bruseli. Obedná pauza prebehla ako vždy až príliš rýchlo a mňa už na stole čakal starý kamoš skener a rozpísané rozhodko. V ich spoločnosti som to do druhej dobojovala a spolu s drvivou väčšinou administratívnych pracovníkov, referentov, radcov a iných orgánov som vyletela z úradu ako motýľ z kukly vo farbách štátneho znaku.

Znovu som vošla do už spomínaného nákupného centra, kde som zbadala moju vysmiatu mamu chvatne vybiehajúc z najbližšieho obchodu veselo mávajúc koženou burrbery kabelkou. Mama takisto pracuje v službách štátu, preto som sa na dôvod jej úsmevu nemusela pýtať. Tak čo tu máme... Dve ženy, tesne po odmenách vypustené do nákupného centra. Jediný limit je čas a energia. Zbehli sme na obed... Grilované kuracie prsia s proscutiom a cuketou a ceasar šalát. Dve minerálky, sýtené nechladené. Ako z instagramu nie príliš odvážnej, začínajúcej influencerky. #cleaneating #mojetelojechram #zdravoachutne #zgrcamsazoseba . Pomaly sa rozkukávame a browsujeme obchody, pindajúc na množstvá ľudí, ktorí presne tak isto ako my, uctievajúc mamon, dúfajú, že medzi stenami shopping centra nájdu šťastie. Sandálky, šatočky, dve športové tielka a končíme v parfumérke. Mama vyťahuje zlatú kartičku prominentného členstva a predavačka nám pomôže vybrať ten správny letný contour kit na svetlú a zmiešanú pleť. Dáku tu podkladovú bázu, rúž a lak na nechty. V obchode nechávame nemalú sumu a spokojné o niečo krajšie a voňavejšie vychádzame. Pozerám na hodinky, oh my gosh ( malá referencia, #crueltyfree), skoro 5 hodín. Cmuky na obe líčka, krásny zvyšok dňa a bez kávičky na rozlúčku utekám na bus. O trištvrte hodinu mi začína tabata. Na ušiach mám sluchátka a vo veselých balkánskych rytmoch Dubioza kokektívu cestujem domov. Zastávka, sms lístok, zastávka...

Vystupujem rovno pred bytovkou a z obrovskej kabelky lovím cinkujáce kľúče. Odomknem byt a cez pochrómovanú nízku mrežu, ktorú sme nainštalovali minulý rok aby oddeľovala chodbu a zvyšok bytu sa dobíja vítajúci pes. Od šťastia sa zadúšajúca chlpatá guľa lásky, vďačnosti a nehy. Popri každodennom uisťovaní psa, že som sa ráno neodsťahovala, zisťujem že Tomáš je zrejme vo fitku a v byte som sama. Ako vždy nič nestíham. Vykladám z tašiek všetky nakúpené zbytočnosti a prebiehajúc z jednej izby do druhej na seba súkam legíny, hľadám tenisky, napĺňám fľašu s vodou, zalievam karnitín. V rýchlosti sa odlíčim, spravím si vrkoč a bežím na tréning. V hlave mi víri prúd myšlienok, ktoré ma egocentricky hladia po šedej mozgovej kôre. Ó, aká som skvelo participujúca častica dnešnej modernej spoločnosti... Prichádzam do telocvične. Naskočím na mini trampolínku a za zvuku remixovaných verzíí popovej hudby a energetického povzbudzovania inštruktorky si vo variabilnej skupine žien a dievčat odcvičím tabatu v rytme 20, 10, 20 .... Po hodinke zničená, spotená, zadýchaná so svojou dennou dávkou endorfínov zbieham z trampolíny a teším sa konečne domov. Na frajera, na psa, na posteľ... Doma som za cca 15 minút a zrazu je 7 hodín večer... Potešená zisťujem, že Tomáš upratal kuchyňu a obom nám nachystal raňajky na druhý deň ( preňho bageta a pre mňa ovsená kaša s tvarohom a ovocím, aby sme ráno stíhali). Väčšinou to každý večer robím ja... Chvíľu sa rozprávame, posmejeme a naplánujeme si nasledujúce dni. Kto kedy cvičí, čo budeme kedy variť, kedy pôjdeme na nákup. Tomáš zapína God of War IV a ja si dávam vlažnú sprchu. Po sprche si obliekam vyťahané tričko, nakrémujem sa, na tvár natriem hydratačný olejček a pod oči kyselinu hylaurónovú. Premýšľam čo všetko by som ešte mala spraviť. Kôš na žehlenie je tak na dve tretiny, bolo by... Inak je všetko tip top. Žehlenie ľahkovážne odkladám na neurčito a zapínam počítač..

Po asi polhodinke autopilota precitnem a pristihnem sa pri pozeraní make up tutoriálu na správne použitie kontúrovacej palety, ktorú som si dneska zakúpila za odmeny v obchodnom centre... A vtedy..... BUM DPC!!!!! Došlo mi to... Upadám na duchu a svojou ľahostajnosťou sa zúčastňujem na pomalej vražde svojej duše. Ak to takto pôjde ďalej stanem sa jednou z tých žien, ktorú nezaujíma nič okrem módnych časopisov a verejnej mienky. Prestala som písať. Prestala som vymýšľať kraviny. Prestala som robiť chyby. Prestala som snívať. A začala sa strácať vo vlastnom pohodlnom svete, ktorý si sama budujem ako keď si človek kope vlastný hrob. Vypolstrovaný, pohodlný a voňavý ako moschino..

Zdieľaj článok na facebooku
122 odoberateľov
Mixelle

Uz som dospela

Komenty k článku

  1. 1
    Antifunebracka

    30 ročný muž
    sefcovic birdzu

    Na pohodlnom príjemnom živote nie je nič zlé, ak ho máš správne nastavený, čo ty očividne hej
  2. 2
    Hellium

    27 ročná žena
    garáž v San Piegu už nie

    a čo presnejsie robíš, ak smiem vedieť? (kľudne do TS) :)