Nech mi nikto nehovorí, že sa to oplatí. Veď kam sa pozriem, všade vidím sklamanie, podrazy a zradu.
Možno je to pekné. Veriť ľuďom a mať nádej, že sú to práve tí, ktorí sú pre nás stvorení. Tí, ktorí nás nezradia a nesklamú.
Všetci sľubujú.
Aj vy poznáte vetu "Ja ťa určite nesklamem." ? Opak je pravdou. Tí, ktorí vám to napíšu alebo povedia, vám to zvyčajne urobia najčastejšie.
Nikto si nevie predstaviť, aké to je...Aké je snažiť sa veriť ľuďom, ale stále máte blok. Priznám sa, neviem, komu verím. Azda nikomu, iba rodičom. Možno je to tak správne. No potom začnem rozmýšľať a začnem uvažovať, že to správne absolútne nie je. Je to ťažké. Keď jediné, čo za vás hovorí, je strach. Strach zo všetkého smerujúce od ľudí. Strach zo sklamania, ublíženia, nevery, podrazu a lásky. Všetko je tak čierne a možno na okamih veríte, že by ste mohli začať veriť a potom zistíte, že svet je zlý a ľudia tiež. A opäť vyhrá strach.
Mám chuť byť sama. Niekde preč. Pri mori, iba so zvukom vĺn alebo len na zasneženej lúke a rozmýšľať, čo budem ďalej robiť. A čakať na nejakú vec, ktorá zmení môj postoj.
Bude to lepšie?
Ťažko povedať. Možno to bude na chvíľu krajšie. Veriť. A možno raz príde obrovské sklamanie, pre ktoré úplne zanevriem na dôveru.
Ale svet potrebuje viac ľudí, ktorí si veria. Viac dôvery...A ja sa budem snažiť veriť. A raz sa možno prebudím s istotou a dôverou v osoby, ktoré mám rada...
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
5
myslim ze cely zivot je o vztahoch a ked sa uzatvorime do seba tak hrozi ze zostaneme sami. je pravda ze ked sa clovek otvori inemu cloveku tak sa stava zranitelnym ale niekedy sa stane ze nas ten druhi nezrani a my najdeme nieco cenne. ..tot vse...a inak mas zaujimave pozadie
6
Kolko pravdy.
Tiez dokazem spocitat ludi. Ktorym na 100 pro berim na jednej paprci. Ale aspon si nimi mozem byt ista. Stoja za to.
Kazdy z nas by mal niekoho takeho mat
Tiez dokazem spocitat ludi. Ktorym na 100 pro berim na jednej paprci. Ale aspon si nimi mozem byt ista. Stoja za to.
Kazdy z nas by mal niekoho takeho mat
Napíš svoj komentár
ľudí, ktorým tak naozaj verím, viem spočítať na prstoch jednej ruky, aj to mi tam ešte ostane miesto. neviem, čím to je...vlastne viem. aj si to tu napísala.
no, čo už s tým narobíme...len ísť ďalej a učiť sa od života. a ono to snáď niekedy bude správne