Začiatok niečoho dobrého

Pamätám si na maturitný ročník. Vtedy som sa ako malé dieťa tešila na vysokú školu. Dnes si na to spomínam ako na tie krásne časy. 

Skôr som si to neuvedomila, ale chýbajú mi tie časy, kedy som chytila zošit do ruky a písala básničky podľa aktuálnych pocitov, stále som niečo vymýšľala a bola aktívna. Možno je to odvážne tvrdenie, ale výška ma obrala o pocit voľnosti, kreativitu, ideály a o ľudí, ktorých mám rada. Urobila zo mňa balíček stresu a osobu plnú obáv zo zajtrajška. Niekedy som sa tešila z maličkostí a plánovala veci na sto rokov. Dnes netuším, čo budem robiť zajtra a popravde sa už ani pred dvanástou nezobudím. Učenie do tretej je taká klasika.

Ale nechcem byť negativista. Viem, že je to len pocit a verím, že časom prejde. Každý deň si hovorím, že musím zaťať zuby a dobojovať, pretože som si nevybrala ľahkú cestu a nechcem to zahodiť. Viem, že nie som jediná, kto je na tom podobne.

O pár mesiacov mi už bude všetko jasné a skľúčujúci pocit sa vytratí. A keď ten čas príde, začnem pracovať na tom, aby som bola ja a ľudia okolo mňa šťastní. 

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu