Vzbudiť sa s vôňou kvetov a chuťou medu
Cítiť život a tvárou prijať pohladenie vetra
Dopriať očiam toho najkrajšieho daru
Môcť žiť prírodou
Tak životom cupotal malý človiečik
Lístie hladilo jeho bosé nôžky
Tak ako bájna valkýra ako chladný potôčik
Tep srdca lesa s jeho splýval v symfóniu
Pokladom v srdci
Onoho dňa dul vietor mrazivý Stŕpal lístie starého dubu
Človiečik ,neprekvapený, hľadal skrýš
Avšak les v jeho očiach sa zmenil na sychravý
Akoby hlboko v srdci mal vrazený kríž
Zasiahla to snáď ruka osudu ?
Či jediného spravodlivého súdu ?
Odpoveď jednoduchá
Bežal zo slzou na líci
Krajinou prastarých stromov
Krajinou horských potokov
Bežal tam kde svet ovládali bytosti
Tak staré bytím tak strápené
Tvorí ožobračene bez chrbtovej kosti
Kto však cestu pozná ?
Z bahna prvé monštrum
Drápy dračie, tvár ľudská
Z jeho tela zrak upriamujú ďalšie také
On ako parazitov zbaviť sa ich hodlá
A každého z nich jedom z jazyka zabíja
A ich slová a reč ?
Pre monštrum príliš dlhá
Iné zo stromom už jedno jest
Jeho telo halí spleť lístia
To už upchalo jeho oči
Za jeho pýchu to spravodlivý trest
Klamstvo, zrada jeho denný chlieb
V mukách sa tu zvíja
Za beštialitu jediný trest
Ráno odvialo zlý sen
ľudkovi prišiel ako celý deň
och, on sám tak mocný
topený v moci a sebavedomí
ranný svit mu na tvári úsmev vyčarí
a hlúposť menom ľudskosť ?
tá mu vráskami tvár nezhatí
Veď príroda v každom je
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár