Keď slnko prestáva hriať,
sním mrie všetko o čo si mohol stáť
nádherné melódie sveta menia sa na hluk
keď bolesť nedokážeš ustáť
čím si ?
šum lístia na zemi stratil čaro
zrak pevných stĺpov tlačí ťa k zemi
smiech bábok patriacich osudu sa ti sprotiví
a voda, čas ťa unáša medzi nimi
čím si ?
hviezda áno ta jasná na nebi nie je
rany starých čepelí zhojene bolia
strach tvojho prízraku je s tebou
bozky kvetov už ťa iba trápia
čim si ?
jemná huba machu o dušičkách k tebe prehovára
iba si ľahnúť do jej náručia pokoja
padajúc svetom, realitou, ideálmi
ak ťa ich vône opoja
opijú chýbajúcim .....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár