Život slepca
Uvezený v labyrinte života
Vzduchom poletujúci hviezdny prach
Vrytý v slepcových podrážkach
Zlákala ho melódia píšťaly
Ten nádherný číry zvuk
V jeho samote prekryl bolestný hluk
Tvár umelca mu bola avšak skrytá
To jedovatý had k sebe boľavých ľudí láka
Hlas vrany do ucha mu vniká
Vraví ako ťažké je žiť
Vraví ako je spravodlivá
Kvapka slzy z jedného oka jej steká
Úprimná a tak ľudská
Z druhého kvapka temná
To hanba a špina jej klamstva
Slepec, dávny človek, na líci vánok cíti
Hladí ho, víta ho neha samotného archetypu
Podstata , základ, počiatok
Dáva mu smer k východu
Od oslobodenia ho delí iba krok
V tieni hlas, kroky
Ďalšia nevedomá bytosť
Slepec padá pred ňou na kolená
No z jej duše srší iba zlosť
Nevedomky do vlastnej slepoty sa ponáhľa
A darovanú slasť za bolesť odovzdáva
Slepcove sivé oči zahalili viečka
Z očí slza mu steká
No nie je v nej čistota, úprimnosť
Ale ani tma či špinavosť
Iba a len čistá ľudskosť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár