O pár hodín budem odovzdávať esej na (povinne) voliteľný predmet, o ktorom toho veľa neviem a nedokážem povedať, čo je jeho hlavným prínosom. Som človek, ktorý potrebuje pocit, že niekam smeruje a napreduje. Ak tento pocit nemám, nepotrvá dlho a začnem robiť niečo iné. A toto je prípad tohto predmetu. Sami vidíte, že namiesto písania spomínanej eseje som sa rozhodol radšej napísať sem a tým pokračovať v prokrastinácií, ktorá ma s najväčšou pravdepodobnosťou zatiaľ nikam neposunie.

Ide o predmet Declaration of Interdependence, ktorý má poukázať na spojitosť medzi rôznymi javmi, procesmi, predmetmi, jednoducho všetkým hmotným a nehmotným. Vidieť skryté prepojenia je súčasťou kritického myslenia, ktoré by každý pre svoje dobro a dobro ostatných mal praktizovať. Na hodiny chodím v domnení, že cieľom tohto kurzu je naučiť ma komunikovať s ostatnými tak, aby sme boli schopní nájsť vzájomné porozumenie a vyhli sa konfliktom. Hippie nápad, ktorý má obrovský potenciál, avšak ja som svoju trpezlivosť už stratil a namiesto vyhýbaniu sa konfliktom má tento predmet na mňa opačný účinok, a v hĺbke duše dúfam, že svojho prednášajúceho budem raz môcť konfrontovať s mojou frustráciou ohľadne toho, že tento predmet je čiernou dierou konzumujúcou čas, ktorý som mohol stráviť inak, oveľa hodnotejšie ako písaním esejí o témach, o ktorých by niekedy pokojne stačilo napísať pár viet, a všetko dôležité by bolo obsiahnuté.

Prečo sa nemôžem zamerať na to, čo ma baví, a pritom sa vedieť, že sa učím? Prečo musím investovať čas a absolvovať niečo, čo niekto iný považuje za dôležité, i keď ten niekto zlyháva pri pokuste vysvetliť ako? Možno ide o nefunkčnú komunikáciu medzi mnou a prednášajúcim. Možno som len netrpezlivý a zatiaľ som neobjavil esenciu tohto predmetu a preto ma absecia cieľa frustruje. To sú však len domnieky, a až čas ukáže, či to všetko malo zmysel. I keď to nerád hovorím, odpor a tvrdohlavosť mi teraz nepomôže, ide predsa o dobré GPA. For now, I’ll just live the question and hope for an answer to come my way eventually.

Vraciam sa k eseji. Termín je o pár hodín.

 Denník
Komentuj
 fotka
janeek  28. 9. 2015 22:52
Wáu. Nikdy v živote by mi nenapadlo prokrastinovať pisaním eseje o tom, že pokrastinujem. Mimochodom, ak sa chceš "naučiť komunikovať s ostatnými, tak aby ste boli schopní násť vzájomné porozumenie" (konfliktom sa nevyhneš a vo svojej podstate nie sú nevyhnutne zlé), tak by si mal tieto pocity zdieľať so svojím profesorom. Veľa šťastia s esejou!
Napíš svoj komentár