Môj príbeh VIII.

Ako som v minulom blogu spomenul, Janka je extrémne bystrá. Ako tak ubiehali semestre, videl som, že skúšky robí na áčka bez toho, aby sa nejak extra pripravovala, stačilo jej raz prečítať si poznámky, naproti tomu, ja som mal tiež veľmi dobrý prospech, ale musel som toho oveľa viac urobiť pre to, než ona. A vždy mala vo všetkom pravdu. Cítil som sa pri nej hlúpy a zbytočný. Začalo ma to žrať. Naschvál som sa ťahal za slovíčka, vyvolával hádky, len preto, aby som mal aj ja raz v niečom pravdu. A stal som sa presne taký istý, ako jej spolužiaci zo základky, ktorý ju šikanovali len za to, že bola lepšia ako oni.

Hanbím sa za každú slzu, ktorú vyronila kvôli mojej hlúposti. Hanbím sa za to, že som ubližoval niekomu, koho som miloval. Dodnes mám pre to výčitky. Vzťah nám vydržal necelé tri roky, potom sa so mnou rozišla. Ľúbili sme sa, ale rozišla sa preto, aby sme si neubližovali. Teda skôr ja jej. Bola to pre mňa veľká facka od života. Našťastie, pre budúce vzťahy ma to veľmi poučilo. Otvorilo mi to oči. Škoda len, že cena bola tak veľmi vysoká. Keď to ale tak spätne zhodnotím, spravila zo mňa oveľa lepšieho človeka, než som bol predtým. Ostali sme však najlepší kamaráti, stále sme trávili spolu veľmi veľa času, chodili na fesťáky, na garde sme spolu varievali, občas spolu pozerali filmy, vždy si navzájom pomáhali. Malo to výhodu. Už som jej neubližoval.

Potom som si našiel jednu východniarku, ale akosi som nezvládal jej temperament, bezstarostnosť, ľahostajnosť z toho, čo bude zajtra. Bola úplne šialená. V živote to nemala nikdy ľahké, pochádzala z veľmi ťažkého prostredia. Nevedel som si predstaviť s ňou budúcnosť. Rozišiel som sa s ňou. Vzhľadom na jej temperament to bol dosť dramatický rozchod.

Potom som si našiel moju starú. Tu je starý blog o našich začiatkoch:

» birdz.sk/mojdedo/blog/mo...


Moja starú volám preto stará, lebo ona ma prvá začala volať „starý“ . Nie je za tým nič zlé. Je to úplne láskyplné oslovovanie. Z predošlých vzťahov som sa poučil a dnes som oveľa vzornejší partner, než som bol predtým. Možno aj preto sme už spolu 6 rokov. Moja stará je mi obrovskou oporou a vďačím jej za veľa. Snažím sa to opätovať.

Keď sme dokončili výšku, Janku vyhlásili za najlepšiu študentku v celom ročníku. Tešil som sa z toho. Išli sme spolu na doktorantúru. Krátko po nástupe však odišla zo školy, kvôli nefungujúcemu systému. Ja som mal trochu viac šťastia než ona.

Na doktorantúre som robil vlastný výskum a učil. Pri 300% pedagogickom úväzku a celých dňoch a víkendoch v labákoch som 4 roky nemal takmer žiaden osobný život. Zo študijného voľna (ekvivalent dovolenky) som každý rok minul v priemere 25% z toho, na čo som mal zo zákona nárok. Nebolo kedy.

Voľno som míňal na festivaly a krátkodobé výlety.

Každý rok som chodil na Topfest. najprv s Jankou, neskôr so svojou starou. Na jednom z posledných Topfestov som dostal opäť srdcový záchvat. Myslel som, že zomriem. Scénar sa opakoval. Injekcie, otázky typu: „berieš drogy?“

Prevoz do nemocnice v Novom Meste nad Váhom. Nepríjemný lekár. Očividne ho práca veľmi napĺňala. Dal mi betablokátor a poslal ma preč. Srdce sa dostalo do normálu. Starú do sanitky nepustili. Veľmi sa o mňa bála. Utekala zo Zelenej vody do nemocnice 6 km. V strese ju nenapadlo, že existujú taxíky. Tí amatéri mi ešte pichli nejaké endorfíny. Samozrejme, prepichli mi žilu. Keď stará dobehla za mnou, z tej injekcie mi bolo všetko smiešne. Žartoval som o smrti, rehotal som sa. Stará ma skoro zabila ...ale ja som za to nemohol. To tá injekcia...

Na neskorších vyšetreniach mi žiaden lekár nevedel povedať, čo mi je.

O cca pol roka som dostal ďalší záchvat. Na májovici pred garou. Pulz 250. Neskôr sa hmatateľnosť pulzu strácala. Opäť som nevedel, či to prežijem.

Sanitka..

Saniťák: „Si najebaný?“ (v priebehu niekoľkých hodín som vypil len dve pivá, takže o opitosti nemohla byť reč)

Trochu som sa dal dokopy, potom som sa hádal so saniťákom, doktorka to celé hasila. Mladý doktor mi praskol žilu. Bol som nasratý, spýtal som sa ho, či si to nemám pichnúť radšej ja sám. Vagove manévre, injekcie. Pulz stabilizovaný. Prvá doktorka, ktorá aspoň trochu tušila čo robí. Dva dni som potom ležal v posteli. Vyčerpaný.

Nasledovalo milión vyšetrení, kopec doktorov, holtery... nikto nič nevedel. Začal som študovať kardiológiu, zháňal som si odbornú literatúru a všetko, symptómy a EKG nasvedčovali tomu, že mám WPW syndróm.

Potom som sa dostal k jednému perfektnému kardiológovi. Kukol EKG a o 2 sekundy mi povedal diagnózu. Bližšie neurčená preexcitácia (zaraďuje sa sem aj wpw syndróm). Takže som mal v podstate s tým syndrómom pravdu. Na EKG je to vidieť ako rozšírenú/deformovanú delta vlnu. Smutné je, že všetci lekári predtým čumeli na moje EKG a realita je taká, že nikto zrejme EKG nerozumie.

Srdce zdravého človeka kontrahuje najprv predsiene, potom komory v dôsledku prechodu elektrického impulzu. Impulz sa šíri z prvého uzla, kde sa vodivé dráhy rozdeľujú cez myokard predsiení a spájajú v druhom uzle, z ktorého ide JEDNA JEDINÁ dráha na spodok myokardu komôr, kde sa rozdeľuje a prechádza myokardom komôr späť hore. V komorách vodivé dráhy zanikajú. Podstatné je, aby predsiene a komory boli spojené len jednou vodivou dráhou. Pri preexcitácii sú dráhy dve, alebo je ich viac – dráha nezanikne v komore, ale je cez prestor medzi komorou a predsieňou vedená do komory. Môžu vznikať blúdivé impulzy, ktoré rotujú cez komory a predsiene dokolečka, tep vystúpa až do 300 úderov za minútu. Po čase to srdce nezvládne a rýchly tep prejde do fibrilácií a pacient zomiera. Zastavenie krvného obehu v priamom prenose. O minútu strata vedomia o ďalšie dve minúty smrť.

Už vyše roka rozmýšľam nad operáciou, ktorá buď pomôže, alebo to môže celé ešte zhoršiť. Zatiaľ mám lieky, ktoré úspešne blokujú tieto tzv. akcesorné dráhy (dráhy navyše)... Operácia prebieha tak, že pacientovi zavedú do stehennej tepny 1,5m dlhý katéter a cez tepnu ho zavedú do srdca. Po hodinke sa im snáď podarí nájsť vodivé spojenie medzi komorami a predsieňami. Vysokofrekvenčnými vlnami akcesornú dráhu prepália. Celé to prebieha bez celkovej anestézy. Neviem, či to risknúť...

 Blog

9 0 1 0 0

Komentuj

26 komentov k blogu