Ahoj, mami, ahoj, tati,
nebuďte rozčúlení, ale prišiel ten čas, kedy by ste mali pustiť svoje dievčatko.
Bolo to dobré, bolo to pekné, ale teraz som už prekročila tú povedomú hranicu a nič a nikto to už nezmení.
Nevrátim sa.
Chcete ma umlčať, chcete mi zakryť oči, chcete ma zadržať, chcete si pred tým zakryť oči a tváriť sa, že sa to nedeje.
Som unavená z toho všetkého.
Viem, milujete ma, no nerozumiete mi.
Môj život je len môj.
Často na to zabúdate, málokedy ma počúvate.
Máte vlastnú predstavu o mojej budúcnosti. Mala by som byť dobrá dcéra.
Milá, svedomitá, poctivá, slušná, pomáhať vám. Byť dokonalá.
V skutočnosti som mimo vášho perfektného sveta.
Prišiel čas, kedy musíme všetci traja dospieť a postaviť sa čelom k tomu, čo sa deje.
Prišiel čas, kedy musím vyskočiť z tohto vášho rozbehnutého vlaku.
Už nie som to malé dievčatko.
Viem, chcete pre mňa len to najlepšie, ale niekedy je lepšie nechať to tak, nechať ma ísť.
Vaše malé dievčatko je už veľké, už sa nepotrebuje skrývať pod vaše sukne.
Prosím, neprekrúcajte moje sny.
Neničte moje plány.
Nebuďte smutní, ale musím si nájsť svoju vlastnú cestu. Musím nájsť samú seba, svoju budúcnosť, svoje sny a ciele.
Musíte ma nechať ísť.
Už nie som to malé dievčatko, ktoré ste poznali.
Nechajte ma ísť, nechajte mi slobodu.

 Blog
Komentuj
 fotka
bobomir  2. 6. 2010 19:30
som už na tejto ceste
 fotka
burn  2. 6. 2010 21:18
tusim som prave na prahu
Napíš svoj komentár