Vedomie som nabrala až v komnate kde som bola väzňom.Mala som tu všetko čo potrebujem aj misku s ovocím aj jedlo na tácni a to ešte teplé,hlad som mala to sa priznám tak som sa do toho pustila.
Keby som vedela čo to jem tak by som to nejedla,to jedlo bolo očarované a s každým sústom som strácala to dobré v sebe.Po jednom jedle si to človek neuvedomí že sa stáva niekym iným ale po viacerych jedlách už áno.
Ako čas plynul som pomali pociťovala radosť z toho keď pavúk v izbe na okne chytil muchu do pavučiny a poamaličky z nej vysával život.Nie žeby som muchy zrovna milovala ,ale nezniesla som ten pohĺad na to ako je ta mucha bezmocná a nemilosrdne pomaličky zabíjaná.Teraz ma to doslovne tešilo,nevedela som čo sa deje ,ale jedlo by ma nenapadlo a to vôbec.
Jedného dňa som zrovna oslavovala 12 rokov si ma k sebe zavolal môj pán,už som ho brala ako svojho pána,svojim spôsobom som ho mala rada ,už ma nemusil väzniť.Dnešným dňom nie som mu bola úplne oddaná a schopná spáchať hocijaké zlo.Bol so mnou spokojný a na narodeniny mi dal mocnú knihu kúziel čiernej mágie,Som bola celá nedočkavá sa do nej začítať a na niekom si ju krute vyskúšať.Povedal mi že mágia tu funguje,ale len čierna a biela nie preto mi mágia nefungovala vôbec.Teraz keď sa naučím čiernej mágie tak fungovať bude a môžem ju ľubovolne používať.
Usmiala sa som na neho žiarivo a darček si vzala,kniha bola veľká a ťažká a viazaná z vlášnej koži a ako som sa neskôr dozvedela bola viazaná v ľudskej koži,...

 Napínavý príbeh
Komentuj
 fotka
antifunebracka  8. 10. 2014 17:16
na retardovaneho mongoloida pises velmi krasne
 fotka
moncici777  28. 10. 2014 23:36
@antifunebracka díki retarder za poklonu
Napíš svoj komentár