Ak na sebe makáš tak si pre-motivovaný ale ak necháš všetko na náhodu si lajdák.
Už na ZŠ sa deti smejú jednotkárom, volajú ich bifle, kocky. A oni to ešte nechápu. Potom sú tu tí. Divní. Tí čo sedia samý v laviciach, tí ktorí majú virtuálnych kamarátov.
Len preto lebo sme iní sme divní. Len preto lebo nezapadám do žiadnej kategórie, lebo preto nemám miesto.
Je mi smutno, že všetko ma svoju kolonku, každý bežný človek patrí do niekam. Čo ak ja nepatrím?
Je mi smutno... že až teraz som skutočne štastná, pretože ma ľudia nechápu.
Ani nechcem nech ma chápu. Pretože preto som výnimočná, pretože nemám kolonku, kategóriu a nikam nepatrím.
(hej možno preto tá závisť)
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
riusha
11. 3.marca 2018 18:07
Ja tiež nezapadám, v triede sedím takmer vždy sama, nemám veľa kamarátov a cítim sa dosť nepochopená. Ale už som si na to zvykla celkom
3
Hmm, každý je iný, a čím tažšie to máš v mladostí, tým to pre teba bude lepšie v budúcnosti... Musiš byť len silná osobnosť( sama sebou) vela ludi si tým prechádza a prechadzalo.. Raz sme hore, raz dole
4
@monogatari ja si ťažko zvykám všeobecne, ale tak za tie roky... a občas mám také slabé chvíle, že mi to príde ľúto
5
neorientuj sa názorom druhých a si za vodou Ľahko sa to hovorí a keď je dobrý mindset aj robí
7
@monogatari Ja som bol vždy samotár a podivín nemám záujem rozprávať sa o tom o čom ostatný Teraz som už sice trochu iný ale aj tak si vždy potrebujem oddýchnuť Netreba sa trápiť s názormi iných, na konci sme aj tak každý sám za seba Keď si uvedomíš že aj keď je svet plný si na ňom sama, berie sa lepšie že ostatný ťa nechcú do svojich imaginárnych škatuliek nazvaných skupina
Napíš svoj komentár