na lôžku hlbšom ako temný rov
a čudný kvet, čo z poličky sa kloní,
pod krajším nebom pre nás rozkvitol.
Vdýchnem chtivo, až to kdesi zvoní,
jas vlastných sŕdc, čo ešte nezhasol,
a ako fakľa, ktorá horí z tôní,
v zrkadle duší iskrí meteor.
RAZ VEČER, V MYSTICKEJ A MODREJ CHVÍLI,
VZBĹKNEME SPOLU, JEDINÍ A ČÍRI,
JAK DLHÝ VZLYK...VZLYK PLNÝ LÚČENIA.
A neskôr Anjel, zastaviac sa v bráne,
oživiť príde, bytosť blažená,
temné zrkadlá, z ktorých popol vanie...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
janulka3112
12. 1.januára 2007 11:16
tak toto je velmi pekne....
Napíš svoj komentár