Vyvrhnutým

Ty,
ktorý si nevedel uhasiť bolesť
ani prívalom smiechu či chladu,
ty, ktorý v alkohole vidíš,
ako obrazy stúpajú puklinami rokov,
ty, ktorý sa vlečieš sám so svojim previnením,
kým ostatní sa náhlia popri tvojej
hanbe a popri sne, čo tlačí ako nočná mora,
ty, ktorý len v noci zrkadlíš
svoje vyblednuté črty,
ty, ktorý uvaznený medzi detstvom a dnešným dňom
chceš zrúcať všetky súdiace múry,
udusiť plač a blčiaci požiar líc,

brat môj, sestra moja,
viem, ako sa bojíš svetla,
viem, že túžiš, aby noc
nemala konca-
chcel som prísť za tebou za dňa,
otvoriť svoju knihu ako dlaň a povedať:
Zlé pohľady, tie jestvujú,
no popri nich vedie chodník,ulica
k svetlu, čo pozná všetky previnenia,
kadiaľ však nepoznaný sa možeš vrátiť domov...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu