Rozštvrtené údy strachu....
akoby masiar v krvavej zúrivosti rozsekal
na kusy tento život, čo vzdoroval jeho zlosti,
akoby buldozér sa pustil odhrnúť
haraburdy prázdna,
no oceľové pásy sa mu pretrhli,
keď znenazdania narazil na mramor...

Kiež žiadna rezná rany neotvorí tie žily!

Kiež tento život prežije noc v tvojej hrudi!

Videl si úsmev, slobodne vzišiel z tvojej bolesti,
koreň, čo prerastal tvojím rozdrveným kamením...
aby žil ako slovo zanechané
na oceľových perách,
nanovo vytesané osamelou rukou večnosti........

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár