Moje prekonávanie záchvatov úzkosti

Vrátila som sa večer domov a otvorila učebnicu, vždy som sa učila rada. Prechádzala som slovami, snažila sa ich pochopiť a v tom ma rozbolela hruď. Bolelo ma srdce, v krku som mala hrču a začala som bez príčiny plakať. Nemala som pocit, že by ma moje vlastné nohy vedeli uniesť, len som sedela/ležala, objímala som si hlavu, pretože ma začala bolieť aj tá. Nevedela som, čo sa deje, cítila som len, že musím ujsť ale...Odkiaľ? Kam? Pred čím? 

Dlho som si myslela, že som sa snáď zbláznila. Bolo to častejšie a častejšie a začalo ma to viac a viac obmedzovať. Niekoľko týchto stavov som dostala aj v škole, kedy som musela ísť na vecko a bola som tam aj hodinu. Predýchavala som to vždy dlho, snažila som sa myslieť na niečo úplne iné, než učenie, pretože akonáhle som pomyslela na niečo spojené so školou, začalo to znova. 

Napriek tomu, ako moc ma to obmedzovalo a koľko príležitostí som kvôli tomu prepásla, zatajovala som to pred všetkými. Nepovedala som to ani mame a dokonca ani psychologičke, bála som sa, že keď o tom začnem hovoriť, znova to vypukne a ja budem za blázna.  


Nakoniec som samej sebe dala záväzok, že to idem riešiť na terapii, na ktorú pravidelne chodím a bolo to...Ťažké, veľmi ťažké. Samozrejme som škaredo plakala, bolelo ma v hrudi a v hlave, ale dokázala som to. Prvý krok k tomu, aby to malo nádej na zlepšenie som mala za sebou. 

Mám najlepšiu psychologičku na svete...Naozaj. Niekedy neviem, čo by som bez nej robila a mám skôr pocit, že je to moja dobrá kamarátka a nie zdravotnícky pracovník. 

Príčinou toho všetkého som bola, samozrejme, ja sama. 

Vždy som sa učila rada, vždy som čítala knihy a samozrejme, pomerne často som za to bola kritizovaná. Na hodinách som vedela väčšinu vecí, pretože bolo pre mňa nemysliteľné,že by som šla na hodinu a nevedela, čo na nej budeme preberať, resp. nemala to už prebraté. 

Učitelia ma mali(samozrejme až na výnimky) veľmi radi, často ma chválili, uvádzali ako príklad. Ako vyzerali moje známky si, milý birdz, asi domyslíš. Moji spolužiaci(až na niečo málo výnimiek) ma radi nemali, hlavne tí v zadných radoch. Škaredo na mňa pozerali, až priveľmi často som v ich šepkaní začula moje meno a komunikovali so mnou len vtedy, keď niečo potrebovali vysvetliť. Nechýbali výrazy ako bifľa, Hermiona, Bifľomor, atď atď. 

Ale nebola som tak dobrá, ako som chcela byť. Niektoré moje odpovede boli nesprávne, niekedy som dostala dvojku...Čo bolo úplne normálne, viem. Ale oni sa vždy tešili. Vždy ich to náramne zabavilo, rozosmialo... Ja som sa tvárila, že som v pohode, že si to nevšímam, že sa ma to nemôže dotknúť...To, že sa ma to dotklo som zistila až nedávno. 

Keď som sa učila, otvorila knihu nejakého predmetu, v mysli sa mi premietali ich slová(ktoré možno nemysleli nejako extra zle, možno si neuvedomovali ich vážnosť, ale mňa boleli), stále sa kopili a kopili...A potom to nejako...Vybuchlo? Neviem aké iné slovo by som mala použiť. 

Nikdy by mi nenapadlo, že príčinou tých úzkostí je toto. Ak by sa ma niekto spýtal, či ma niekedy spolužiaci urazili, povedala by som, v kľude, že mali poznámky, ale ja som si ich nebrala k srdcu. Pravda bola ale inde a priznať si to bol ďalší krok k vyriešeniu situácie. 

Učím sa dodnes, takmer každý deň, určite chcem pokračovať ďalej v štúdiu a bolelo ma, keď som si uvedomovala, že s tými záchvatmi by to nebolo možné, lebo by som sa asi zbláznila. 

Čo je však podstatné, lepší sa to a ja sa TAK TEŠÍM. Naozaj, Birdz, strašne moc! 

Tie myšlienky tam stále sú, len si uvedomujem, že nemôžem dať ich slovám tak veľkú váhu. Ešte to nie je perfektné a neviem, či to niekedy bude, ale snažím sa ísť na to pomaly a byť k sebe citlivá. Som si vedomá toho, že prídu aj horšie dni, kedy to nebudem zvládať a dovolím si povedať, že som na ne pripravená. Zatiaľ sa však budem tešiť z tých dobrých. 

Ďakujem Birdz, že si ma ako vždy vypočul. Ak máte aj vy podobné skúsenosti, alebo ak sa vám niečo takéto úspešne darí prekonávať, budem rada, ak sa so mnou podelíte o detaily, rada sa naučím niečo nové. 

Ešte raz, vďaka. ♡





Zdieľaj článok na facebooku
8 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Mariquittka

    26 ročná žena
    Kráľovstvo Tatranského čaju, expressive writer

    podobne, ako bifľoška som si prešla šikanovaním, nedusila som sa práve, len som nevedela, odkiaľ sa mi berie ekzém, keď som školu skončila, zázračne zmizol
  2. 2
    Wera55555

    25 ročná žena
    Dánsko

    to s tou školou som s tebou úplne na rovnako, akurát že to už mám za sebou chvalabohu :)
  3. 3
    Clarise

    20 ročné dievča

    Celkovo deti závidia všetko ci už to ze si bola v niečom lepšia alebo kedyze máš najnovší model mobilu a určite aj to by ti závideli... Ale asi tiež ti závideli tvoje známky a to ze si sa vedela zazrat a nadchnúť učením a chcela si vedieť viac ale to už si nevšimli...ty jediná máš právo súdiť seba lebo iba ty vieš akú námahu si vynaložila aby si bola najlepšia nikto ini a myslím ze by si si nemala príliš brat k srdcu nieciu závisť lebo oni sa len boja že si lepšia a ze oni by to nedokázali lebo sa boja preto ti závidia...ale ty si vsimaj ľudí ktorí ťa podržali a podporovali v ťažkých chvíľach iba oni sú hodní štát pri tebe aj v tvojom úspechu...nemala by si mlčať ale hovorit o tom síce na začiatku to pôjde ťažko ale ver ze keď to zo seba dostaneš budeš sa cítiť lepšie...je mi smutno ze ešte stále sa na školách sikanuje ale ver ze keď chceš tak dokážeš všetko čo si zaumienis lebo si silná a dokážeš bojovať za svoje sny. (love) usmej sa si super a nenechaj si pokaziť nikým a ničím deň lebo oni za to nestoja a ani za tvoje slzy
  4. 4
    Motovidlo323

    30 ročný muž
    coronavirus birdzu

    Ako býk, ktorý sa tiež odmieta vzdať aj za cenu totálneho psychického vyčerpania ťa veľmi chápem. Máš u mňa pivo.
  5. 5
    Tomas55555

    24 ročný chalan

    Na úzkosť zaberajú antidepresíva, nerozmýšľala si o nich ?
  6. 6
    Motherofrussia

    20 ročné dievča
    Москва

    @motovidlo323 Hej, haha, byť býkom je niekedy dosť ťažké, poznám to. :D Pivo nepijem, ale čaj si dám rada. :)
  7. 7
    Motherofrussia

    20 ročné dievča
    Москва

    @tomas55555 Atd som brala a nevyhovovali mi, oveľa lepšie výsledky som dosahovala pravidelnou psychoterapiou, ktorá mi nakoniec pomohla aj s týmto problémom. :) Ale ďakujem za snahu poradiť.
  8. 8
    Motovidlo323

    30 ročný muž
    coronavirus birdzu

    No, vlastne presne ako ja :) Ty si tuším zo ZA ,však... keď budeš na západe, bezpodmienečne sa mi ozvi :D