Človek často nemá čas užívať si pekné momenty. A keď raz za čas príde naozaj krásny moment, niekedy ho dokonca prehliadneme. Napríklad neuveriteľný západ Slnka nad Tichým oceánom, ktorý som mohol sledovať z kalifornských pláži. Ale nie. Ja sa musím hnať dvesto po diaľnici, aby som dostihol nejakú biologickú zbraň. To boli momenty, v ktorých som bol za svoje auto naozaj vďačný. Hlavne za úplne tmavé sklá, inak by ma žiara sponad horizontu oslepila a ja by som pravdepodobne skončil na hromade zošrotovaných áut v strede cesty. Takto som len sledoval, ako sa rôznofarebné chumáče kovu mihali okolo okien a blikali na mňa. Ktokoľvek by takto šiel, už by ho mala polícia. Mňa nie, ja som mal rýchlosť vybavenú. Vládna záležitosť, pre dobro krajiny.
„Už ho skoro máš, už len pár sekúnd.“ ozval sa už asi tisíci raz Tommyho hlas. Otravoval ma od začiatku, no čím častejšie som ho počul, tým viac mi žila na čele narastala. Metaforicky, samozrejme. „Vidím ho, buď ticho a ja to vybavím.“ zúril som a buchol som päsťou do volantu. Asi dvesto metrov predo mnou bol čierny kamión so sivým prívesom – môj cieľ. Už sa tiež rútil dosť rýchlo, podľa čoho som usúdil, že o mne vedeli. On sa však autám nevyhýbal, jednoducho do nich vrážal. Tipoval som to na obrnený ťahač, keďže som na ňom nezazrel ani škrabanec. Dostal som sa tesne zaňho a spomalil som. Mal som v pláne sa ho držať minimálne po hranicu mesta, potom by som niekam zmizol. Takto sa však veci komplikovali, bolo takmer isté, že sa ma budú snažiť zbaviť. A presne to sa aj stalo – z okna spolujazdca sa vystrčila ruka s pištoľou. Na tvrdené okno mi dopadlo zopár guliek, urobili nepekné škrabance a praskliny. Stočil som volant doľava, dostal som sa z dostrelu. Vtedy sa celé auto pohlo dopredu, akoby som pri parkovaní nechal zaradenú najvyššiu rýchlosť. V spätnom zrkadle som zbadal čierne SUV. Ten idiot mi vrážal do zadného blatníku. Oprava bude stáť tak tisícku... Vtedy som nevedel, že to sú moje najmenšie problémy. Pochopil som to, až keď mi popraskalo a rozbilo sa zadné sklo, cez ktoré začali ako divé lietať guľky. Počul som, ako sa ich zopár zavŕtalo aj do operadla na hlavu. Nebyť nepriestrelného plátu vnútri, už by som bol mŕtvy. Znova do mňa narazili, tentoraz som plnou rýchlosťou vrazil predkom do kamiónu. Nečakal som to, no dvere na prívese sa otvorili a mne sa naskytol pohľad na bombu – jednoducho veľká železná guľa, ktorá mala v strede displej. Bola pripútaná popruhmi, no ako cez moje auto prelietavali guľky, niektoré popruhy sa potrhali a popraskali. V tom momente sa stalo viac vecí naraz. Nevšimol som si, že za bombou stál človek – asi ju mal strážiť, kamión šiel celú cestu relatívne pomaly. Stál tam dosť nakrivo, asi bol doudieraný. Popruhy na bombe sa pretrhali a tá sa začala kotúľať smerom von z prívesu. Kamión to stočil doľava, akoby dolu zrázom, no v poslednej chvíli to vyrovnal. Ničomu to nepomohlo, muž v prívese spadol na chrbát a bomba sa aj tak vykotúľala von. Tvrdo dopadla na vozovku a dostala tam, zatiaľ čo kamión a dve autá za ním sa rútili ďalej. No všetky tieto tri vozidlá zrovna predbiehali autobus. Vtedy si muž v prívese kľakol na jedno koleno a niečo si vyložil na plece. Pancierová päsť...naozaj? Naozaj. Vystrelil, raketa však moje auto preletela, vrazila do SUV-čka za mnou. To okamžite vybuchlo, moje auto to vrazilo dopredu, no všimol som si, že mi začal horieť kufor. Muž už strieľal ďalšiu raketu. V márnej snahe vyhnúť sa jej som volant prudko stočil do strany. Asi najväčšia chyba zatiaľ. Predné koleso dostalo šmyk a auto sa začalo kotúľať po boku. Vďaka za to, že som bol pripútaný. Aj tak som si párkrát nepekne udrel hlavu o volant. Potom som asi odpadol, alebo niečo. Nič som si nepamätal. No keby som bol pri zmysloch, videl by som, ako moje auto vráža do boku kamiónu, ktorý sa prevracia po nestabilnej zákrute. Kufor môjho auta vybuchol, auto preletelo ponad kamión, ten zboku vrazil do autobusu a pritlačil ho o skalu. Všetko zastavilo. Nič sa nedialo. Asi dve sekundy – potom aj Audi R8, aj autobus, aj kamión vybuchli.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár