„Vztyk!“ zaznel v miestnosti hlas z reproduktora a päť chlapov vrátane mňa sa postavilo. Mal som privreté oči, ostré svetlo zo stropu mi nedovoľovalo pozerať sa inam, ako na zem. O sekundu sa otvorili veľké železné dvere a dnu vošli dvaja muži v modrých uniformách. Na hlavách mali tmavomodré baretky so žltým pásom. Každý držal v ruke paralyzér. Pri opaskoch sa im hompáľali obušky a pištole.
„Poď!“ zrúkol jeden strážnik na prvého muža v oranžovom overale. Chytili ho pod pazuchy a odtiahli ho von z miestnosti. Potom sa veľké dvere znova zavreli. Nastalo ticho, ktoré onedlho prerušil pokojný ženský hlas. „Andrew Campbell, tridsaťjeden rokov, výška stosedemdesiat centimetrov, váha deväťdesiat kilogramov. Obvinený z mnohonásobnej krádeže, podpaľačstva, únosu a mučenia maloletej Susan Campbellovej, vlastnej dcéry. Rozsudok najvyššieho súdu – Alkatraz. Trvanie – doživotie.“ Ozval sa krik. Mužský krik, pravdepodobne Campbell. Počul som, ako trval na nevine, kričal, že nič z toho neurobil. Potom som počul zopár tlmených úderov a krik ustal. Ten muž bol psychopat, duševne narušený. Zamračil som sa. Patril do psychiatrického ústavu, nie do väzenia. Dvere sa otvorili, prerušili tok mojich myšlienok. Ďalší väzni poslúchali strážnikov na slovo, nikto sa už nevzpieral.
„Marcus Hofer, dvadsaťosem rokov, výška stoosemdesiat centimetrov, váha sedemdesiat kilogramov. Obvinený z pokusu o atentát na predsedu vlády Spojených štátov Amerických, dvoch vrážd a troch krádeží áut. Rozsudok najvyššieho súdu – Alkatraz. Trvanie – dvadsať rokov.“ Hofer dopadol vcelku dobre, mohlo to byť aj horšie. Nepočul som žiadne popieranie, ani známky odporu. Všetko prebehlo tak, ako malo – znova si prišli po ďalšieho, ten ich bez slova nasledoval. „John Moser, päťdesiat rokov, váha sto kilogramov rovných. Obvinený z mnohonásobného znásilnenia a vyhýbania sa súdneho procesu. Rozsudok – Yankeewood. Trvanie – doživotie...Chava Ramírez, dvadsať rokov, váha osemdesiat kilogramov. Obvinený z obchodu s drogami, napomáhania mexickým kartelom a vraždy príslušníka polícia San Francisco. Rozsudok – Yankeewood. Trvanie – tridsať rokov...“
V miestnosti som zostal sám. Bol to zvláštny pocit, aj keď som vždy tak trocha vedel, že to príde. Najvyšší súd. Nebol som zvedavý na rozsudok, ani trocha. Mal som hmlistú predstavu o tom, ako dopadnem. Keď si po mňa prišli strážnici, neprotestoval som, no s odfrknutím som im odstrčil ruky. Kráčal som sám, hrdo, s vypätou hruďou. Z miestnosti som vyšiel pomaly, akoby som si to užíval. Vošiel som do trocha väčšej haly so sklenými stenami a vysvietenou podlahou. Na bruchu som si žmolil prsty, putá mi oškierali zápästia. Za sklom som videl troch ľudí – jedného starca v čiernom kabáte. Predseda najvyššieho súdu. Potom muža v modrej baretke a modrej košeli, na ktorej mal pripnutú hviezdu. Generál ozbrojených síl. Posledná bola mladá žena, tiež v modrej uniforme. Vyzerala trocha neisto, ten pohľad som poznal až pridobre. Mnoho ľudí sa na mňa v živote tak dívalo. Neistota, strach, nedôvera, nervozita. Hlavne strach. Ten som zacítil na míle ďaleko. Strážnici ma postrčili dopredu a urobili krok vzad. Zoširoka som sa na troch ľudí usmial a nad hlavou sa mi ozval ten prívetivý hlas.
„Logan Redfield, dvadsaťdeväť rokov, stoosemdesiatpäť centimetrov, váha deväťdesiat kilogramov. Hľadaný v tridsiatich štátoch sveta, obvinený z mnohonásobnej vraždy, mnohonásobnej krádeže áut, atentátu na predsedu Európskej komisie v Bruseli, marenia policajného zákroku, vraždy sedemnástich príslušníkov americkej armády v Iraku, viacnásobného únosu a mučenia príslušníkov nemenovanej politickej strany. Obvinený pred trestnými činmi podstúpil dvojročný výcvik špeciálnych jednotiek v Guatemale, ďalší rok pracoval v protikartelovej jednotke v Mexico City. Rozsudok najvyššieho súdu troch svetových mocností – Projekt Satan. Trvanie – doživotie.“
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár