Modrá

-Šlap rýchlejšie do piči!
-Šak ale mám vyfučané gumy.
-To je ešte v pohode, ja mám vyfučaný život.

Všetci stíchli. Tento rozhovor, ktorý sa odohral kúsok od nás, nami nejak zvláštne otriasol. Bolo to ako facka. Zbytočné, bolestivé, človeka to ani nepreberie, ani neosvieti, nič, len zacíti na chvíľu pálivé štípanie, ktoré o chvíľku zmizne a zase je všetko ako predtým. Chvíľu ticha sme postupne začali prerušovať štikaním zapaľovačov a hlasným pregĺganím borovičky. Pozvoľna sa znovu rozvíjali aj rozhovory ale ja už som nevnímala, myseľ mi vypla a dala sa do úsporného režimu. Lebo niekedy je lepšie nemyslieť. Vôbec o veciach nepremýšlať, neísť do hĺbky a nerýpať sa vo všetkom. Presne, presne, nemala by som sa do vecí toľko ponárať. Ale keď ponáranie bolo odjakživa moje. Najmä vo vani, s ružovou soľou a penou.

-Dievča, dáš si ešte?
-Mám dosť.
-Teraz už nikomu nikdy nie je dosť.
-Asi práve preto mám toho dosť...

Keď raz bude veľmi zle, mám jasno v tom ako s tým skoncujem. Skočím z modrého neba do modrej vody. A tak to bude dobre. Lebo modrá je dobrá.

A keď raz bude veľmi dobre, vtedy bude všetko modré. Tak preto


a malé feťácke haiku na záver:

drahý môj neplač,
keď ti vyfučí duša.
bicykel potlač.

potom dofúkaj
ju. ale ak sa nedá,
nafúkaj seba.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu