píšem tu prvý krát... ani neviem čo písať, kde začať a čo všetko povedať... Asi len tolko že sedím medzi štyrma stenami a mám na sebe pocit viny ... nič iné len vinu... predomnou je notebook a 90 eur... . okolo mňa je smútok .... Asi poviem svoj príbeh odvtedy odkedy myslím že začal ... Bolo to dávno .. boli sme ešte najlepsí bratia a kamoši aký existovali v jednom. Mali sme len sami seba ostatný nás edzi seba nechceli.. uzatvorená skupina troch ludi ja, brat a kamoš nazvem ho jano. DeN čo deň vonka až si našiel iných kamošov ... ale čo to tu trepem ... Začalo to niekedy minulý rok pred vianocami keď sme sa pohádali. Bol som dola v spoločnej pivnici mal som tam svoj nôž a zo slzami hnevom a pocitom viny a uvedomovaním sa čo robím som najskôr priložil nôž ku pokozke a pritlačil .... ani by som neveril ze sa nič okrem malej podliatiny nestalo. Ta koza je ale odolná ... Nechcem aby to niekto videl a tak si dávam dole hodinky a tlačím na špičku nožiíka pomaly ťahám... na koži sa objavujú male gulôčky krvi akoby rosa na jemných chĺpkoch motýla... ke´d to vidím je mi strrašne a od zlosti na seba si robím dalšie a dalšie... naštastie len pod hodinkami a nik o tom nevie.. ani ona. Po asi týždni prišla druhá hádka aj ked bolo vraj najkrajsie obdobie v roku vianoce ... boli sme vonku hadali sme sa a ked som vitahoval noz skoro sme sa on pobili aby ma ochranila. podarilo sa jej to asi preto že som aj podvedome chcel a hlavne som jej pi súboji nechcel ublížiť.. nechce mi ho vrátiť ale dáva mi šancu a vracia mi h ked som von z amoku. Som doma je noc a ja som v hlbokej depresii ... po pozrení niekolkých porno stranok a pár honeniach som siahol do vrecká rifiel vedla postele vyberám nožík prikladám ho na kožu a znova tlačím na čepel a pomaly ťahám znova tenké rezné rany z čerstvou krvavou rosou .... teraz sú na viditelnom mieste a je mi jasné že jej pozornisti to neujde. nosím košele ktoré má rada aby zakrili jazvy poprípade termoprádlo s dlhým rukávom aby som zakryl jazvy na rukách ... Vôbec to nebolí pokial sa nepotím alebo nesprchujem... Prichádza na to asi po týždni ... je hrozne nahnevaná ale po prosení je mi nôž ponechaný. dalšia hádka o iečo neskôr končí tak že nož sa postupne odhodláva zájst dalej a dalej ako svorka ktorá trpí dlhodobým hladom.. Teraz sú rezy dlhé a nieje na nich rosa , už sú to kvapky ... slzy tela... keď to vidi nôž mi načisto berie ... konečne si pripustam problem a chcem horiesit odborne s doktorkou. Zohnal som si druhý nožík avšak v depresii a poriadne opojený aloholom ani neviem ako som jej ho dal viac neviem.. Dostávam lieky ale ich vedlajšie ucinky su viditelne na mojom vykone a tak ich nejem pravidelne ... mením ich za ine ktoré su uz miernejsie.... liecba trvá asi 6 masiacov za ktore sa zo mna stal iný clovek nie to co som bol akoby vo mne ieco zomrelo , zhorelo a neprestalo tliet citim ze z toho niesom vonku ... ale koncim liecbu lebo mam toho pokrk aj tak nepomaha .. zmenil som uplne prostredie daleko od domava znamych rodiny mimo roboty som spatna svojom ostrove ... Uz si vsak neublizujem ale moralne klesam hlbsie a hlbsie nedokazem ten noz pouzit proti sebe ale ppstupn ked som opitty... az sa mi to tazko vravi ale udrel som ju sotil a kopal aby ma nehala ked som lezal spity na chodniku a chcela ma odniest domov lebo som bol na prekventovanej ceste a krical som v blizkosti policajnej stanice hanebne hesla na ich adresu kopal som u a branil jej priblizit sa ku mne ... na druhy den sa jej ospravedlnim ale pri dalsom stave opitosti a podobne sa to opakuje .... Dobrá víla mení karmu upada ...ubija ju nieco co nevie zmenit.. Nedokazem fungovat bez niecoho v sebe zacal som fajcit pijem pomerne vela a len stastie ze nemam pristup k tvrdym drogam .. potrebujem pomoc ale neviem ako ..... pomzte mi

 Blog
Komentuj
 fotka
tomas  17. 9. 2012 07:21
keď budeš písať odstavce, viac ľudí to dočíta...
 fotka
sugy1  17. 9. 2012 07:42
@1 resp. TAKTO to nikto nedočíta
Napíš svoj komentár