Ale najhoršie bolo, že.... som zlá frajerka.
To ma zničilo najviac. Moje sebadeštruktívne správanie, aké mávam pri takejto nálade, má deštruktívny vplyv aj naňho. Trápim ho tým a je z toho nešťastný. To mi tvrdí ale pritom viem, že celý deň sa v pohode bavil s ľuďmi a najlepšiemu kamarátovi povedal, že sa má dobre. Tým nechcem povedať, že ho sledujem, len si všímam príspevky . Aj keď by som najradšej vedela, čo robieva, keď je smutný. Nedokážem si to predstaviť, veď takmer nikdy som ho nevidela smutným, nahnevaným, nervóznym.... Ale odkedy sme spolu.... v poslednom čase.... ja neviem.
Ja nechcem. Nechcem aby som ho takto menila. Viete, aký je to miláčik? Vždycky je zlatý. A hlavne keď je s maličkými sesternicami a bratrancami. Hotový ocinko . Jeho úsmev by som nevymenila za nič. Ani jeho lásku. Ale nechcem ho zničiť.... Nikdy sme sa nehádali..ale občas, keď sa trochu chytíme, tak si uvedomím, že je to to najbolestivejšie, čo ma stretne. Uvedomím si, ako moc pre mňa znamená, inak by to nebolo tak silné. A on je nešťastný z toho, že sa na mňa hnevá, keď nechce. On sa na mňa nikdy nehnevá. Niekedy ho podpichujem a skúšam ho nahnevať, lebo veď predsa nieje možné, aby človeku na Vás nič nevadilo . Myslím. Ale vtedy je to len zo srandy. Keď mu len poviem, ako sa zle práve cítim.Preháňam to, lebo.... chcem aby bol vtedy pri mne. Aby tu bol keď je všetko najhoršie. Ale nemôže tu byť pre mňa furt. Že? Tak si vždy poviem, že vo všetkých sračkách som proste vždy sama, nech je to ako chce.
Rozmýšľala som, aké by to bolo, keby sme to skončili. Najhoršie. Nikdy som nikoho tak milovala. Ani by som už nemohla. Sme si niečím tak blízky, akoby sme už boli spojení. Niečim ale úplne iným a nepochopeným sme spútaní. Asi by som potom skončila školu a našla si hlúpu stereotypnú prácu, aby som pomohla mamke splatiť byt, a potom by som vkľude mohla čakať na toho chlapa s kosou .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár