Nemýľte sa, nerád rozmýšľam nad sebou samým, hlavne objektívne. Preto mi padne tak zaťažko prax „spytovania svedomia“, lebo sa tam nemôžem uchýliť do bezpečného prístavu nič nehovoriacej sebakritiky či sebavyvyšovania. V spytovaní svedomia nemôžem prijať žiadnu determinovanosť, ostávam len ja, moje skutky a moja... Moja zodpovednosť.

Vnímam ale, že v poslednom čase sa vo mne opäť prebudila neskrotná radosť z filmov (súvisí to možno s tým, že som si túto príjemnosť v úžasnom vynáleze náboženstva – v čase pôstu, ktorý nás učí relativizovať vlastné túžby – odoprel). Zas hodnotím konanie a myslenie jednotlivých postáv, snažím sa pochopiť ich charaktery a názory, no nezabúdam, že nad tým všetkým visí veľký nápis „vymyslené a nereálne“ (hoci tieto slová vôbec nie sú natoľko dôležité, ako sa na prvý pohľad javia).

Čo dávajú človeku filmy, že o nich toľko premýšľam? Nedávam úplne zbytočnej skutočnosti priveľkú hodnotu?

Čo je film? čo môže znamenať film pre niekoho z domácnosti, ako je tá moja, kde sa televízna obrazovka stala domácim oltárom. Nie je film len nenáročná zábavka pre tých, ktorí nedokážu otvoriť knihu? Alebo nám svojim audiovizuálnym spôsobom môže dať neporovnateľne viac, samozrejme, ak sa nestane len úboho plytkou „továrňou na sny“.

Milujem literatúru a nie je dňa, kedy by som – ak mi to školské a iné povinnosti aspoň trošičku dovolia – neotvoril niektorú z kníh veľkých literátov (lebo na braky skutočne nemám čas).

No nemyslím si, že by sme mali význam filmov potierať len preto, že je ich sledovanie jednoduchšie, ako čítanie (ak nie sme len tuctovými stádnymi konzumentmi, ktorí sa uspokoja s každou stupiditou a nedovolíme televíznemu programu, aby usmerňoval naše konanie).

Na príklade filmov, ktoré boli nakrútené na motívy nejakej knihy vidíme, že film je neporovnateľne „plytší“ ako kniha – jednoducho nemá dostatočne rozvinuté atribúty na to, aby zamieril „na hlbinu“. No nie je oveľa viac fascinujúcejší a oslovujúcejší ako kniha? Nepôsobí na nás obraz a zvuk viac, ako písmená? A nedokáže film povzbudiť našu aktivitu viac, ako zaprášené stránky kníh?

Nechávam to na zváženie každému jednotlivcovi. No myslím si, že film by sme pred knihou nemali uprednostniť. A čo sa týka filmov aj kníh – je potrebné byť náročný konzument a neuspokojiť sa s čímkoľvek, čo nám komerčné televízie ponúknu (ako hovoril sir Karl Popper, na príklade komerčných televízií môžeme relativizovať dogmu ekonomiky, že ,,trh zvyšuje kvalitu", lebo v tomto prípade ide skôr o hlúposť). Na našom diaľkovom ovládaní nie sú len gombíky na prepínanie kanálov, ale aj ten veľký červený, ktorým sa TV vypína – používajme ho častejšie.

 Blog
Komentuj
 fotka
midnight  8. 4. 2013 20:52
"Nemýľte sa, nerád rozmýšľam nad sebou samým, hlavne objektívne."



gratulujem, práve si potopil akýkoľvek dojem intelektuálnej zmysluplnosti. tým pádom som zvyšok len tak preletel, a... hm. mám pocit že som tým z neho získal presne toľko isto ako keby som si ho dôkladne prečítal. každopádne tou prvou vetou si to fakt kvalitne zabil.
 fotka
antifunebracka  11. 6. 2013 17:31
tvoj problem je, ze pises strasne nudne
 fotka
burble  11. 6. 2013 17:33
@2



ale pekných holých ľudí máš na webke
 fotka
munchausen  21. 6. 2013 13:36
@burble

Sir Adolph William Bouguereau: Extázy Psyché. Nejde o to, že sú nahí, ale o mystickú alegóriu, ktorú tento obraz skrýva.
 fotka
burble  21. 6. 2013 13:43
to ale nič nemení na tom, že sú nahí a nahota patrí iba do zvazku manželského!
 fotka
munchausen  22. 6. 2013 09:01
@burble

Alebo do umenia, ako stále aktuálna možnosť inšpirácie a vyjadrenia estetickej krásy. Pre antických Grékov boli akty dokonca dielami, ktoré oslavovali bohov.



Samozrejme, je veľký rozdiel medzi erotikou a pornografiou.
Napíš svoj komentár