Je zvláštne, že človek si uvedomí, že niečo mal až vtedy keď to stratí... stalo sa to aj mne, a sama som sa neskôr naučila, že ľudí a veci si treba vážiť vždy, a nie až keď je neskoro. ja mám napríklad okolo seba veľmi veľa ľudí, ktorím som za niečo vdačná...

vážim si moje kurča Maťku, pri ktorej som zistila čo je naozajstné priateľstvo... som vďačná Petre, za to že mi ukázala čo je dobrá hudba, a tým závratne ovplyvnila môj život... neskutočne si vážim môjho bývalého, za to že mi ukázal čo je láska, a naučil ma milovať.... strašne si vážim Alusku, za to že ma naučila smiať sa, a brať život tak trochu s rezervou... a v neposlednom rade si hrozne vážim moju maminu, za to ako ma vychovala... hej znie to ako klišé, ale čo mám robiť... samozrejme toto nie sú všetci ľudia ktorých si vážim... je ich oveľa oveľa viac, a časom som zistila že si vážim každého, kto o mňa len zakopne.. či je to človek dobrý alebo zlý. pretože aj na základe toho viem rozoznať v živote
podstatnú vec od úplnej banality.... takže ďakujem aj tým, čo mi ublížili, čo ma potopili a podrazili... napríklad som vďačná aj Marekovi za tie poukážky na pivá v randali pre niekoho je to možno nepodstatná vec, ale časom som zistila že má pre mňa hodnotu každá maličkosť, každý detail.... pretože práve z takýchto detailov sa skladá život. no neviem.. jednoducho mám niekedy takú potrebu poďakovať ľuďom.. hoci aj za to že sa na mňa usmejú v podchode.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sheena205  6. 11. 2007 20:59
A vážiš si Sheenu za to že si od nej prevzala časť nadpisu
Napíš svoj komentár