Pozrela von oknom a v tme videla obrysy starého smreku. Sadla si na zem a rozmýšľala... dlho.. Ľahla si na zem, a rukami prechádzala po prachovej a špinavej podlahe. Prstami skúmala každý detail v drevenej podlahe, každú medzeru, každú spomienku.. Zavrela oči a vyhŕkli jej slzy... bol to ten pocit beznádeje, bezmocnosti, konca... Vstala. Potrebovala sa dotknúť každej časti tejto odpornej miestnosti. Pretože bola krásna. Jej spomienky tú miestnosť robili krásnou. Na rukách jej ostávala špina zo stien. Za nechtami cítila vlhkú farbu ktorú zoškrabala zo steny. Na parapete bol pohár. Vysoký a úzky, z číreho skla. Čas ho poznamenal prachom, ktorý tu vlastne nemal ani kto vytvárať. Nemohla sa ho dotknúť. V tejto miestnosti už bolo všetko tak statické, a tak zapadané prachom, že sa bála to porušiť. Pretrhnúť staré spomienky. V jemnom odraze videla na pohári odtlačok jeho pier. V zápätí ho chytila a snažila sa zachytiť akýkoľvek jeho pach...akýkoľvek jeho pozostatok.. nič.
Prišla k starému matracu položenému na zemi, na ktorom spolu spávali. Márne čakala že zacíti jeho vôňu. Márne čakala že nájde aspoň jeden jeho dlhý vlas. Márne čakala že sa niekde zaleskne aspoň kvapka jeho krvi. nič. Skurvené nič! Hodila sa na matrac a slzy jej stekali po špinavej tvári. Smrť by bola teraz vykúpením. Niekedy je lepšie ak človek, ktorého miluje zomrie, pomyslela si. Pretože smrť je istota. Smrť je pravda. A smrť je skutočnosť, ze on sa už nevráti. Nikdy.. nikdy! Smrť by jej dávala ten pocit istoty, že už ho nikdy nebude mať. Že už nikdy nebude cíťiť jeho telo vedľa svojho. Že už nikdy sa nebudú spolu smiať. Že už nikdy nebude môcť za ním utekať. Že už nikdy mu nebude môcť povedať ako ho miluje. Pretože by bol mŕtvy! Ale nie je...
A práve toto bol ten hnusný pocit neistoty, a beznádeje. Pocit že už sa nedá ísť ďalej. Vedela že niekde je, a že ho nemôže mať. A to bolo ubíjajúce. Že može už len v kľude čakať na svoju smrť. Pretože len to je istota. Istota, že žiadna nádej už nebude existovať.
Venované človeku, ktorý ma naučil žiť.
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
demonsdream
21. 4.apríla 2008 18:19
Zaujímavé
3
poplakala som si... aj za teba, aj zanho a asi aj za seba... ked sa rozhodnes umriet vezmi ma zo sebou prosim... lebo inak budem aj ja len cuchat vela krat vyprane tricko o pet cisiel vecsie a dufat ze tam vypatram aspon niaku spomienku...
Napíš svoj komentár