O tom ako som zabudla na seba

Marec je zlý, chladný, sychravý aj ja som vyčerpaná, prázdna, zničená. Potrebujem nejaký života budič, niečo čo ma nakopne dodá mi energiu. 

Poslednú dobu sa strácam v ňom, v nás. V tom čo robiť. 

Poznáš ten pocit, keď miluješ tak moc, že máš pocit, že si pritom stratila samu seba. Všetku svoju pozornosť venuješ jemu. Si v imaginárnej bubline kde nemyslíš na nič iné. Aj ja som v nej uviazla. Stal sa pre mňa prioritou, všetkým.

Prešiel čas sa ja som si uvedomila, že to nemôže byť tak. Mala by som viac preniknúť do vlastného sveta, nebyť tak závislou na ňom. Možno vtedy budú veci ľahšie, jasnejšie, dajú väčší význam. 

Mala by som nájsť opäť samu seba. Nájsť tú osobu ktorou som bola pred rokom. Osobu ktorá sa tešila zo života, užívala si každú chvíľu najlepšie ako vedela, maľovala, hrala, písala.

Momentálne som z toho všetkého zmätená. Potrebujem niečo čo by ma spravilo istejšou. Ešte neviem presne čo, ale viem, že keď to nájdem budem opäť šťastná a a milovaná. 

Ale jedno musím povedať napriek všetkému strachu, skúškam a ľahostajnosti osôb milujem svoj život, pretože je jedinečný. 

 Úvaha

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu