Ešte stále



Ahoj mami,

viem, že odmalička nie som tvoje vysnívané dieťa. Pamätám sa, ako som ako malá napísala list na rozlúčku, lebo už vtedy som cítila a chápala, že som tak trochu na obtiaž.

Chápem ťa, niečím som podobná otcovi, asi preto to takto je. Teda dúfam, že preto.

Viem, hoci som sa celý čas snažila robiť všetko tak, ako si si predstavala, asi to bolo málo. A ešte aj to som pri výške nakoniec pokazila. Nedalo sa inak. Bol čas nadýchnuť sa, nájsť v sebe konečne kúsok seba a konať podľa toho. Prepáč, viem a chápem, že si to myslela v dobre. Aspoň toto naozaj viem pochopiť.

Ešte stále ma občas vystraší tá scéna. Bola som malá. Obývačka, sestra vykríkla a odišla do izby, ja som to zbadala až o pár sekúnd neskôr. Vykríkla som a odišla tiež. Všetko som robila ako ona. Sestra potom odišla pred bytovku a nechala ma samú: "Si malá, nemôžem ťa zobrať." Ten čas na poschodovej posteli bol nekonečný. Počula som zvuky z vedľa. Neskôr policajta. Keď to celé skončilo, sestra prišla. Pamätám sa, že som ti ďalšie dni nevedela pozrieť úprimne do očí.

Nehnevám sa.

Viem, že si asi neuvedomuješ, že sme ti chceli so sestrou vždy vyhovieť. Že tvoja zlosť asi mala pôvod inde. Verím tomu, že si to tak nikdy nechcela a že to tak nechceš ani teraz. Že všetko rúcaš nie tvojou vinou. Musí to tak byť.

Viem, že nevieš, že ťa napriek všetkému ľúbime. Ak by si to vedela prijať, nerobila by si toto. Neviem, či vieš, ale pamätám si veľa z tvojich slov, lebo vždy veľmi boleli a bolia. Nikdy by som nebola schopná povedať niečo také ani vzdialenému kamarátovi, nie to blízkej osobe. Dlhé roky mi ide hlavou odpoveď na tie všetky tvoje slová. Prepáč, prepáč, že som. A myslím to úprimne. Ale dokým nepríde môj čas, budem. Lebo aj keby ma nebolo, by si z nejakého dôvodu určite brala ako môj osobný útok proti tebe. Lebo celý svet je odjakživa proti tebe. Teda aspoň tak to cítiš. Inak nevieš.

Bojím sa. Posledného pol roka sa bojím, čo sa stane. Neprijímaš pomoc. Neprijímaš nás. Mám pocit, že chceš vykonať svoju poslednú odvetu. Bojím sa o teba a bojím sa aj o nás. Neviem čo bude a neviem ako sa ti ešte viac prosiť, aby si prijala pomoc. Bojím sa, že sa snažíš o to, aby sme ťa konečne znenávideli. A ja neviem, neviem, či sa ti to nepodarí. Verím, že nie. Hej, ešte stále ti verím.

Ešte stále ťa ľúbim.

Tak, prosím...

Zdieľaj článok na facebooku
1 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Tibco28

    37 ročný ujo
    Žilina

    Ešte stále viem že je môj svagor zlodej hajzel atď zabiť malo ho