sa mi nechce
ani tam, ani späť.
Sedím sama na opustenom treťom nástupišti vlakovej stanice, z ktorej ešte minimálne hodinu neodíde žiaden vlak. Hoci je noc, vzduch je teplý, lavička má operadlo, je tu sucho a fúka mierny vánok. Najradšej by som tu takto čakala vlak naveky. Je tu tak staticky. Ani dobre, ani zle, ani doma, ani v cudzom, ale dýcha sa tu dobre.
Hlavne, že keď zrazu prechádzal cez stanicu neočakávaný prázdny nákladný vlak s vagónikmi, ktoré boli len nízkymi plošinami na naloženie kontajnerov plných nákladov, a určite nešiel ani do tam, ani do späť, vážne som rozmýšľala o tom, že naň zajazdy naskočím a vyskočím zase niekde na jeho ceste.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár