Už to bude nemálo niekoľkýkrát dvojciferný počet času od atE a mne sa hádam konečne prestali snívať nočné mory. Spätne myslím, že svoj vrchol dosiahli niekde v marci / apríli a potom auguste / septembri. Je to pekelne nefér, keď sa tie veci vracajú len vo chvíľach, kedy sa viem brániť najmenej. Nikdy predtým som so spánkom problém nemala, vždy som spala rýchlo, tvrdo, bezsenne, ráno nová. Teraz to bolo iné. Od vyčerpania aj letargie som síce zaspala celkom rýchlo, noc som prežila v poriadku, ale nadránom, v prebúdzacích fázach sa začali premietať obrazy, ktoré mali dosah na celé ďalšie dni. Potom si človek myslí, že už je okej, ale s oslabením ducha v dôsledku iných vplyvov sa to objavilo znova. Dlhodobo mi to celkom podkopalo celé prežívanie a aj dnes ich mávam pred očami. To už som to aktívne vzala do svojich rúk, aj keď skôr hlavy a začala som myšlienky tvrdo regulovať. Dnes som v snovo úplne inom období, a to takom, že sa mi nad ránom snívajú úplné šialenosti, ale aspoň sa mám čím baviť a rozvíjať pri rannom preťahovaní sa.

Je január, ja sa obzerám a vidím za posledné mesiace viac úspechov v pracovnej oblasti ako kedykoľvek predtým. Najlepšie na tom je, že sa objavili preto, lebo som expandovala v oblasti svojej mysle a toto je len dôsledok. Na jednej strane smutne vidím, že mi atE ubralo na čarovnosti príbehov. Na druhej strane vzrušene cítim, ako sa mi zlepšilo koncepčné myslenie, taktické myslenie, spätné vybavovanie si faktov a súvislostí, ktoré som pôvodne zaznamenala len letmo, periférne, pričom teraz si ich vybavím v takmer plnom rozsahu a produktívne použijem. Rozvinula sa schopnosť analýzy aj syntézy, prevažne v prospech toho druhého. Opadli ďalšie normatívne predstavy, vidím menej zahmlene mantinelmi a situácie dokážem posúdiť omnoho realistickejšie. Takmer fyzicky cítim ako sa mi zvyšujú kapacity v hlave a že tam snáď musel pribudnúť dvojnásobok obsahu oproti celému doterajšiemu bytiu. Celkom ma prekvapuje takýto rozvoj práve v tomto veku.

Nadviazala som priateľský kontakt so svojimi strachmi a nerobí mi problém vyskytnúť sa hocikde. Som prekvapená tým, koľko ľudí dokážem primäť, aby konali v môj prospech, a to nemyslím nijako povýšenecky či superhrdinsky a nerealizujem manipulatívne, len úplne obyčajne musímesipomáhať, často len za úsmev alebo prekvapivý verbálny prejav. Zlepšila som sa v odhade toho, čo je dôležité a pre koho. A všimla si, že vybrané osoby staršie a váženejšie ma registrujú, majú voči mne primeraný rešpekt a radi so mnou komunikujú, menej hierarchicky, viac rovnocenne.

Zreteľne popúšťajú retiazky, pole pôsobnosti sa zväčšuje a ja viem, čo by som ako usporiadala. A hej, presne viem, kde mám muchy, ale už sa nebojím ich mať, pretože verím v svoju schopnosť primerane reagovať, napraviť, či ospravedlniť (sa) a niektoré veci a ľudí jednoducho nechať ísť. Konečne nadobúdam pocit, že naozaj nie som všemocná a zodpovedná za všetko a všetkých (pocity).

Ešte stále zvyknem reagovať tak, ako moje okolie nečaká a hovoriť im veci, ktoré absolútne nepredpokladajú a nie sú na ne zvyknutí. Okrem iného je vtipné, že sa mi v niektorých aspektoch zmenil vkus. Momentálne mi to spôsobuje maličké nepríjemnosti. Ďalej sa občas sa zarazene zbadám, že som asi zvyknutá na drsnejší humor v častej spoločnosti riadne cynicky naladeného kolektívu, a pokiaľ ho nechcene aplikujem aj inde, nestretnem sa úplne s pochopením, tak si musím dať väčší pozor, aby som sa nedotkla niekoho, na kom by mi záležalo, ale to viacmenej nehrozí, lebo sa mi vycibril odhad.

Toľko k posunom, ktoré potrebovali von, späť k práci.

 Denník
Komentuj
 fotka
lubobs  1. 3. 2014 13:16
pretrváva to?
 fotka
naily  1. 3. 2014 23:08
Pretrváva a rozvíja sa.
Napíš svoj komentár