Akoby to bolo včera

Pamätám si akoby to bolo včera, keď som tu písala šialené milostné dobrodružstvá. Moja rodinka mala o dvoch členov viac a to, čoho som sa najviac bála bolo neželané tehotenstvo. Booože, to som teda mala skutočné problémy. A tak tu sedím, nie na tom istom mieste, ale stovky kilometrov od domova. Môj takmer dvojročný vzťah sa rozpadol, aj keď sú moje sociálne siete zasraté štastnými fotkami. Kde sú tie časy. Som na dne a úprimne neviem ako ďalej. Snažím sa úplne nezložiť iba kvôli mojim rodičom a kvôli škole. Všetko je nové a také iné. Neviem kam smerujem, pomaly nikoho tu nepoznám a všetko robím sama. Pripomína mi to môj starý život v Anglicku, kde som bola tiež sama ako kôl v plote. Rovnako stratená a bezmocná ako teraz. Hláška "to bude dobré" je moje nové životné motto. Čo ďalej... ako ďalej. Čo bude... Kladiem si tieto otázky neskoro v noci, keď nemôžem spať. Tíško plačem, tak aby ma nikto nepočul. Nenávidím svoj život. Už nemám kam ujsť, už som ušla. Nie je to to, čo som čakala. Sľubovala som si od toho toľko, maľovala som si život veselými farbami. Bola som samé "ja to zvládnem...my to zvládneme". Ale už nie je žiadne my. Iba smutné dievča, ktoré píše tieto riadky.

Zdieľaj článok na facebooku
19 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 2
    Xlilix

    24 ročné dievča
    Banská Štiavnica

    Smutne,že sa dokážeme takto trápiť na rozdiel od našich bývalých polovičiek ..
  2. 3
    Naughty_bex

    24 ročné dievča

    @xlilix pravda, ale tentokrát sa trápil.... či sa ešte trápi neviem.