Nebuď smutko

Prišiel presne načas. Podľa dohody. Medzi dverami sme si vymenili rýchle "ahoj" a šiel si umyť ruky do kúpeľne. Tak ako to robil vždy. Čakala som ho v župane, pod ktorým sa skrývalo veľmi úsporné, na-predstavivosť-toho-moc-nenechávajúce, čipkované spodné prádlo. Bolo modré, čo bolo u mňa dosť nezvyčajné, keďže som mala v zásade 4 farby spodného prádla (biele, čierne, sivé a bordové). 

Vošiel dnu a lačne sa mi prisal na pery. Ticho som mu vzdychla do ucha a pomaly som mu schádzala perami po krku, od ucha až po kľúčnu kosť, kým on si rýchlo vyťahoval z vreciek všetky veci a rýchlo ich ukladal na stôl vedľa mňa. Pritisol ma na seba a drsne prechádzal po mojich prsiach v tenkej modrej čipke. Cez jeden trojuholníček nenápadne presvital strieborný piercing v bradavke. Stisol mi zadok a zahrešil. 

"Je všetko v poriadku?" opýtala som sa.

"Chýbala si mi, chýbalo mi tvoje telo."

"Aj ty mne."

***

"Nájdi si frajera, nebude to takto jednoduchšie?" 

"No, ja sa snažím, len ono to nejde nejako vynútiť a keď k niekomu nič necítim, tak to proste tak je a ja s tým nič neurobím.Ty si nájdi frajerku."

"No, mne už sa veľmi dlho nikto nepáčil a keď sa mi aj niekto páči, tak to vždy nejako poseriem."

"Vieš, ty si náš maskot. Je s tebou sranda, robíš somariny atď. Ale viem, že tam dnu je skutočný chlap a je skvelý, je vtipný, inteligentný, milý a dobrý. Len musíš nájsť babu, ktorá toto uvidí."

"My dvaja máme rovnaký problém. Myslím, že obaja máme problém sa otvoriť niekomu cudziemu."

"To máš svätú pravdu....."

..... ani nevieš ako, chlapče. Opýtaj sa mojej terapeutky.


B

Zdieľaj článok na facebooku
19 odoberateľov

Komenty k článku