Zbohom

Tak, dnes je to niečo cez mesiac, čo môj cudzinec odišiel domov. Ešte som nevstrebala celých 9 mesiacov nášho romániku, nevstrebala som to a ešte chvíľu to asi potrvá. 

Ale inak... ďalšia cenná lekcia. Niektorí ľudia neodchádzajú, preč pretože si to vyslovene želajú, ale preto, že nevidia iné východisko z aktuálnej životnej situácie. Niektorí ľudia nie sú spolu, pretože sa nemajú radi, ale preto, že sa skrátka nestretli v správny čas na správnom mieste. Naopak, niektorí ľudia sú spolu, pretože to považujú za najlepšiu možnosť. Ľudia robia veci z rôznych príčin.

Ľudia klamú, zapierajú aby sa ochránili, hrajú sa na silných aj keď vnútri kričia od všetkých nahromadených emócií. Teraz by mali vidieť chladnú mrchu, ako potláča slzy :D To by bola hotová senzácia.

A prečo sa vlastne tak moc bojím prejaviť nejaké city? Pretože vždy, keď som to urobila, tak sa niečo pobabralo, resp. som skončila so zlomeným srdcom. Takže pre zmenu som svoje city uzamkla kdesi vnútri a za posledný rok a pol som si vypočula, že: som chladná, necítim, nemám srdce, som suka, mrcha, bezcitná, arogantná a bez štipky súcitu. A to všetko len preto, že odmietam vysrať svoje pocity na každého hejhulu, ktorého stretnem. 

Nevadí, stále verím, že sa nájde niekto, kto sa bude chcieť dostať dovnútra.

B xx

Zdieľaj článok na facebooku
19 odoberateľov

Komenty k článku