Polnočná prázdnota

••• 


Členky mi hladí vlna za vlnou, 

na cestu len mesiac svieti, 

moje telo sa lúči s bavlnou, 

všetci odviazaní ako deti. 


Voda mi siaha po kolená, 

o chvíľu ma pohltí temnota, 

necítim sa byť vyvolená, 

obklopuje ma samota. 


Ponáram sa, plávam hlbšie, 

voda je ja a ja som voda, 

moje srdce, čoraz tuhšie, 

načo mu je sloboda? 


Keď už telo kyslík žiada, 

vznášam sa k hviezdnej oblohe, 

ktovie kto ma najviac hľadá, 

keď vzlietam v anjelskej podobe.










Zdieľaj článok na facebooku
1 odoberateľov
Nelasska

She was free in her wildness. She was a wanderess, a drop of free water. She belonged to no man and to no city. She knows nothing of borders and cares nothing for rules or customs. 'Time' for her isn’t something to fight against. Her life flows clean, with passion, like fresh water.⁣

Komenty k článku