Chrobáčik


Po ruke mi cestuje malý chrobáčik. Je čierny maličký vpredu má dve tykadlá. Šplhá prekrúca sa derie sa hocijakým smerom. Teraz momentálne stojí a sonduje tykadielkami sem a ta. Neviem čo skúma alebo sa rozhoduje kam sa vybrať. Svádza boj z mojimi chĺpkami snaží sa stále niekam prejsť. Jednoducho sa pohybuje. Obtáčam ruku aby som stále videl kam ide a ako... Obchádza škrabanec... Zdvihnem zrak a sedím na peknom mieste, charismatickom ku ktorému som prišiel keď už ma nebavilo chodiť a hľadať miesta, plnom všelijakých vecí a harabúrd ktoré tu si akokeby ich dotyční, vždy použil, na chvíľu odišiel a nechal ich tak lebo vie, že ich bude znova potrebovať len si na chvíľu odskočil... Možno mal podobné nápady ale fantázia nikdy nemôže dať čo život tak ho nenapadlo že tu nejaký slovák bude sedieť, piť pivo a rozmýšľať a cítiť niečo pri pohľade na každú vec ktorú tu dotyčný nahromadil akokeby malo to len ten zmysel... Zatiaľ chrobáčik čo stále sondoval tykadielkami rozmýšľal som aký je maličký a čo je vôbec okolo neho ako sa derie mojimi chĺpkami a keď sa poobzerám dokola aký je ten svet veľký aké veľké sú stromy, lúky, polia, domy čo ma obklopujú...ten chrobáčik prekvapivo sa nahol nazad a roztiahol krídla spod čierneho panciera a odletel... Tak som toto napísal... Ps: ešte som rozmýšľal či ho rozpučím, zabijem a budem sa pozerať na fliačik medzi ukazovákom a palcom a potom si prsty otriem o plechovú dosku na ktorej sedím ale bol milý a prekvapil ma krídlami ktorými potom odletel a vzlietol...

Zdieľaj článok na facebooku
2 odoberateľov
Nemamkreditkamo

tri kamienky sa hrali na štrk

Komenty k článku