Na okraji priepasti.
A váhala.
O láske sa popísalo mnoho.
No i Júlii raz došli sily.
Je to zákon milenecký,
najprv boj a potom pád.
Ale čo keď chýba druhý front?
Bojujem i tak?
Možno som slepá.
Možno nemám vidieť.
Ako spoznám pravý zmysel?
Srdce, rozum... Rozum, srdce...
Kráľ a dáma... Srdce, pika...
Zabudnem na bolesť pri trápení?
Bude čas tou medicínou?
Jeden krok.
Vpred?
Tak prečo ma to ťahá vzad.
Obzriem sa,
možno dá sa vrátiť.
Stojí tam.
Samozrejme.
Moje stopy miznú.
Ale je ešte nádej!
Natiahnem ruku
a cítim, že to chcem.
Bude to dobré,
viem, viem, viem.
Ruka mi prázdne visí vo vetre.
Hľadám oporu,
tak prečo sa stále zdráha?
Nie, nie, nie!
Stojí tam.
Len stojí!
Nevládzem už ďalej.
Sama nie.
Tak otočím sa
v priepasť čelom.
Padám,
ani neviem kam.
Čakám výkrik -
Nerob to!
Ticho.
Mĺkve slová neprišli.
Dole, dole, dole...
Bolesť.
Keď raz dopadnem,
budem vedieť ešte vstať?
Srdce, rozum... Rozum, srdce...
Kráľ a dáma... A srdce, čo pyká...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár