Prídem konečne po celom dni na intrák (Šturák), že sa idem do izby vyvaliť, vojdem do výťahu, stlačím 11. Dobre, to by bolo. Predo mnou vystupovalo dievča na 8-čke, ostala som vo výťahu sama a potom už len klasicky čakám, že vyjdem na 11.poschodie. Vystúpila som z výťahu, kráčam po chodbe, až k mojej izbe. Automaticky sa snažím otvoriť izbu číslo 1145-1146. Pozerám na dvere: "Do riti, kde je náš plagát čo na nich máme?" Pozerám znova na číslo: "Čo mi šibe? Mala som v sebe len jedno pivo predsa." Vyberiem kľúč, odomykám. Nejde. Snažím sa otvoriť iným kľúčom... Zase nič. V poriadku, čakám pred dverami.
Volám Janke. "Jani? Kedy prídeš? Nedá sa nám otvoriť izba." Mala prísť až za polhodinu. Potom ma prejde trpezlivosť, zaklopem na dvere. Čakám... nič. Po 3 minútach mi otvorí chlapec a v mysli sa mi vybaví, že je asi len na návšteve z vedľajšej izby, s ktorou sme boli prepojení malou chodbou. Pozerám zvnútra na dvere: Plagát "Big bang theory". Poviem si v duchu (už trošku nasrato): "Čo za chuja nám tu pomenil plagáty?" Zamyslím sa... To bude snáď len nejaký chyták, alebo žartík, dnes nám predsa mali postrekovať izby. A možno im niektoré plagáty vadili, tak ich postrhávali a pod nimi bol aktuálny plagát Big bang theory.
Ďalší prieskum. Otvorila som chladničku: "Sakra, prečo je tu tak málo jedla?"... Nič... Stále mi netrklo.
Otvorila som dvere na "1145"- sedeli tam v pokojnej atmosfére dvaja chlapci a ja si vravím (ešte šťastie, že som mala trocha súdnosti a nepovedala som to nahlas): "Boha, to čo ste spravili s našou izbou?"
Sranda na tom bola, že všetko prebiehalo tak, ako keby som do tej izby patrila. Chlapci sa vôbec nečudovali, že tam vbehla nejaká "babena na kopytách", otvoril mi dvere a šiel si sadnúť na posteľ. Ani jeden z nich sa na mňa nepozrel, čo tam vlastne robím. Podobné situácie sa môžu stať asi len na intráku. "Všade doma... dobre, najlepšie!!" (k tomuto zážitku som si dovolila vhodne pozmeniť naše slovenské príslovie) Vtedy mi už bolo jasné, že jediný element, ktorý do izby nepatrí, som ja.
Utiekla som hneď odtiaľ, no bez pozdravu. Chlapcom sa bude určite cnieť za ich spolubývajucou z 1145-ky. Vrátila som sa k výťahom a pozerám: 9. poschodie. "Prečo mi to napadlo len teraz?"
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
hereiam
7. 9.sept. 2013 19:28
si ich aspoň potešila mne sa bežne stáva, že vyjdem na zlom poschodí, ale keď mi nepasujú obrázky na dverách, tak mi hneď dopne
2
@hereiam tak ja asi nie som bežný prípad, alebo mi len do piva niečo nasypali lebo mne nie a nie dopnúť
Napíš svoj komentár