Prekvapivo, stále žijem. Mnohokrát som unikol vlastnej smrti. Často len tak pozerám na svet okolo seba, pýtam sa sám seba, či sú všetci tiež iní. Ale inak iní ako som ja. Sám som vlastne iný a ľudia to vedia, lenže si myslia, že som inak iný ako som, ale zároveň podobne iný mojej skutočnej inosti.

Podľa rôznych vyšetrení som psychopat. Narcizmus, schizoidné správanie, náklonnosť k psychóze. A to je len časť toho, čím som. Žijem s tým, nejako mi to nevadí. Tiež ma to iným teda robí. Odjakživa som chcel mať kvalitný život, ale tiež by som sa mal zamyslieť nad tým, čo to ten kvalitný život vlastne je. Mne na prežitie stačí moja gitara, papier, ceruzka, peniaze a človek, ktorý ma bude milovať, ešte vlastne možno tak maximálne môj pes k tomu. Nemám rád prezrádzanie svojej identity, tú si celkom dosť strážim, pretože jednoducho... nie, nemám to rád, keď niekto vie kto som. Ten kto vie kto som, tak to skrátka vie.

Robím tieto veci, myslím písanie a tak, aby som sa upokojoval. Momentálne nie je ani jedna vec, ktorá mi prináša šťastie v živote. Nič, ale to doslova. Vlastne tá gitara a hudba a písanie. Možno človek, alebo dvaja, za ktorých som rád, že ich poznám. Asi tak. A vlastne vidíte, ako si protirečím. Žijem, ale neviem, na ako dlho, neviem či má cenu žiť, neviem, či žiť vôbec chcem, a tiež pretože som taký aký som, ani neviem za ako dlho ma niekto najskôr zabije.

 Blog
Komentuj
 fotka
austin1991  2. 2. 2012 00:00
,,ani neviem za ako dlho ma niekto najskôr zabije,, skôr ty alebo niečo, ako niekto ...
 fotka
comka  3. 2. 2012 10:24
gitara je dar...
 fotka
nergaldiabolus  3. 2. 2012 11:55
v tom s tebou úplne súhlasím @comka
Napíš svoj komentár