Je začiatok mája a Maja už pol roka chodí s Adamom. Poznám Adama, je to fajn chalan, ale nenapraviteľný záletník. Aj keď na jeho obhajobu musím povedať, že Maju miloval.
Maja prišla ku mne domov: "Patrik, ja... musím ti niečo povedať. Vieš... no... som tehotná!" Bol som doslova v šoku. Zmohol som sa len na otázku: A kto je otcom? Adam? "Ona celá šťastná odpovedala:" Áno! "Ako jej kamarát som ju objal a pogratuloval jej. Hneď sme zavolali Zdenovi, aj on bol prekvapený:" Maja, hlavne, že si šťastná. Veľa šťastia... "
Večer som sa stretol s Adamom. Aj on bol celý šťastný. A povedal mi niečo, čo ma prekvapilo: "Vieš, Patrik, teraz keď je Maja tehotná, musím myslieť na budúcnosť. Kvôli nej sa vzdám aj môjho slobodného života. Aj tak ma už omrzel. Plánujem, že si ju vezmem." Ja som čakal čokoľvek, výhovorky a plány na útek, ale toto nie. Adam mi vyrazil dych. Prial som im to. Maja konečne bola šťastná. Keby som vtedy vedel, čo Maji osud prichystal, tak by som sa jej pokúsil toto spoločné šťastie vyhovoriť. Ale ona by ma asi aj tak nepočúvala.
Je jún a Maja sa išla prejsť na bicykli. Potrebovala si vyčistiť hlavu a vypnúť. Išla si voľná a slobodná krajnou, nedávala pozor a zrazilo ju auto. Jej sa vlastne nič nestalo, mala len pár škrabancov, ale dieťa to nezvládlo. Potratila. Keď som sa to dozvedel, bežal som hneď za ňou. Utešoval som ju, že to bude zase dobré. Ona na mňa pozrela svojimi uplakanými očami, a práve vtedy som jej v očiach zbadal prázdnotu. Niečo sa v nej zlomilo. Došlo mi, že má zase dilemu, čo si zvoliť. Odtiahol som sa od nej a zašepkal so slzou v očiach: "Maja, no tak. Bojuj a nevzdávaj sa ešte. Toto nie je koniec..." Ale Maja ma prerušila: "Patrik, práve že toto je koniec. Adam sa mi vyhýba a nechce so mnou nič mať. Ja už ďalej nemôžem... "Pohladkal som ju po tvári:" Ver mi, zas to bude dobré... "Vtedy som tomu naozaj veril.
O dva dni neskôr prišla Maji SMS od Adama: "Prepáč, ale ja už ďalej nemôžem. Zbohom, Maja". Maja sa už totálne zrútila. Nevedel som, čo mám robiť, tak som zavolal Zdena. Ten okamžite prišiel. Obaja sme Maju presvedčovali, že život má ešte cenu, ale cez všetky naše snahy sa jej stav nezlepšoval.
Tušil som, že Maja si už zvolila, ale napriek tomu som o ňu ešte chcel bojovať. Bohužiaľ som mal nehodu a skončil som v nemocnici. Zdeno musel tiež odísť a Maja zostala sama doma v úvahách o smrti. Niečo mi vtedy hovorilo, že je to naposledy, čo som ju videl.
Za tri dni mi Maja volala na mobil: "Patrik, ja už neviem, čo mám robiť. Ja už nemôžem..." a zavesila. Snažil som sa jej dovolať, ale nebrala to. Potom prišla sestra a ja som musel vypnúť telefón, dala mi nejaké lieky na bolesť a zaspal som.
Ráno som si zapol telefón a na záznamníku som mal odkaz. S neblahým tušením som stlačil tlačidlo a počúval: "Patrik, tu zase ja, Maja. Odpusť mi všetko. Viem, že ste so Zdenom chceli, aby som bojovala, ale ja už nemôžem. Moja dilema, čo si zvoliť: život alebo smrť, je pri konci... Môj život... odpočítavajú kvapky krvi. Ja ... vždy som ťa mala rada. Ty a Zdeno ste boli môj poklad, ale ja... si vás nezaslúžim... "Odmlčala sa a ja som len strnulo počúval to ticho. I keď, to nebolo ticho. Počul som niečo odkvapkávať. Kvap... kvap... Slza sa mi vydrala z oka. Po chvíli zase prehovorila, ale už tichšie: "Nikto si na mňa nespomenie, nikto ma nevidel. Len vy dvaja... povedz Zdenovi, že som... ho mala rada... Patrik ... nebolí to tak, ako som si myslela. Je tu chladno... Zbohom... Patrik ... "Jej rozochvený hlas stíchol a už nebolo nič počuť.
Ja... bol som v šoku. Slzy sa mi hrnuli do očí. Zavolal som sestru a všetko jej povedal. Bola zavolaná polícia. O pár hodín neskôr niekto prišiel a oznámil mi, že Maja bola nájdená vo svojom byte mŕtva. Vo vani si podrezala žily. A ja som bol posledný, komu volala. Ďalej som už nič nevnímal. V duchu mi prebiehali spomienky na Maju a naše spoločne strávené chvíle.
Teraz stojím so Zdenom nad jej hrobom. Sú tam kvety a nápis: Zomrela sama a opustená, presne ako žila. Nikdy nezabudneme... Pozrel som sa na Zdena, mal v očiach slzy a povedal som: "Nechápem to. Prečo sa nakoniec musela rozhodnúť takto? Mala žiť... keby som nemal vypnutý mobil, mohla ešte žiť..." Zdeno ma chytil za rameno: "Toto nie je tvoja vina. Ona sa rozhodla. Je to jej voľba. Ale Paťo, aj keď sa mi to ťažko hovorí, vieš, ja ju chápem. Tiež som párkrát uvažoval čo si zvoliť: život alebo smrť. Na rozdiel odo mňa mala Maja odvahu skutočne si zvoliť. Ja som tú odvahu nikdy nenašiel... Zbohom, Paťo. " Díval som sa na Zdena, ako odchádza. Stál som tam ešte dlho potom, čo odišiel a premýšľal nad jeho slovami. Potom som sa otočil k hrobu: "Maja, nikdy som ti to nepovedal, ale mal som ťa rád viac ako kamarátku. Ja som ťa miloval. Zbohom, Maja. Nikdy na teba nezabudnem..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mydreams
3. 2.febuára 2012 15:59
Najhoršie keď človek príde o niekoho na kom mu záleží ...Si dobrý chlapec lebo si ju podporoval a veril že to zvládne.Bodaj by takýto ľudia existovali viac.
Napíš svoj komentár