Havran

Každú noc za oknom, sedí mi Havran. 

Lesklými očami, pozerá na mňa.

 Špicatým zobákom klopká mi na okno, šibalským krákaním kradne mi pokoj. 

Zúfalstvo mi nedalo, nepýtať sa ho, čo so mnou ďalej zamýšľa toto strašidlo. 

Čo chceš ty obluda? 

Čo chceš ty zjav? 

Prečo ma nenechas aspoň raz spať? 

Prečo mi nedopraješ aspoň kus pokoja? 

Prečo ma musíš trýzniť stále dokola? 

Havran nič neriekol, len sa zaškeril a odletel preč. 

Ale mám strach že príde aj v noci dnes.  







Zdieľaj článok na facebooku
16 odoberateľov
Nespiacakraska

Este stale nemam NES.

Komenty k článku