Som zlá, tak mi dajte pokoj.

Nešla som dnes do školy, viac-menej úmyselne. Proste sa mi tam nechce, tak tam nejdem. Nenapísala som si úlohu s napínavým názvom: reflexie zvykov keltského pohanstva v dnešnej dobe. Čitateľ mi po tomto nadpise určite odobrí úmysel nepísať to. Ten milý ujo za katedrou asi nie. Rovnaký pocit neísť do školy som totiž mala aj minulý pondelok.

Na kričala som na tú malú kefu (psa) čo má spolubývajúca, nezdvihla som mame, ktorá mi volala či som v poriadku a či prídem domov a čo mi má uvariť a či mi nemá poslať love. Necinkla som spolužiačke, že neprídem takže je dosť možné, že na tú prednášku nakoniec nikto nepríde a ten hajzel to dá škodoradostne do skúšky. Som zlá na svoju kamarátku, ktorá je síce mrcha a snaží sa ma využívať všetkými planetárnymi prostriedkami, ale je moja vina, že sa nechám.

Som zlá na mamu, na spolubývajúcu, na jej psa (!!!), na spolužiačku, na kamošky a to aj na tie najlepšie, som zlá na seba, na svet a ľudí čo v ňom žijú, som zlá na chlapov čo ma chcú a ešte viac na tých čo ma nechcú, som proste ZLÁÁÁÁÁÁÁ. Tak mi už dočerta dajte chvíľu pokoj! Komu môže chýbať taký človek, ako som ja? Mám splnené všetky svoje životné potreby a to značne nad mieru a napriek tomu skučím. Jediné, čo chcem je kúsok kľudu, je to také ťažké pochopiť, že keď nedvihnem na prvý krát, tak možno niečo robím a nie, nemám epileptický záchvat. No nie, moja drahoctená mať to pochopí až keď sa jej ozve ten (brutálne sexy) chlapík zo sanitky cez môj mobil. Dúfam, že kamošky nie sú podobne paranoidné a teta na infolinke krava, inak mám do hodiny pred barakom štyri sanitky.

Trvám na tom, že nie je zločin nezdvihnúť telefón. Trvám na tom, že mám výsostné právo byť jeden pracovný deň absolútne lenivá, zdutá a zlá. Mám právo vyžierať nutelu z flašky, pozerať rozprávky, nenalíčiť sa a byť celý deň zlá, zlá, zlá, zlá. Som zlá študentka, zlé decko, zlá kamoška, dokonca zlý človek a dnes mi je to úúúúúplne jedno. Dnes som zlá.

 Pseudoblog

4 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu