mráz po chrbte sa mi zbieha.
Volá ťa, keď sa bojíš toho...
čoho, čoho? viem ja?
Krásna, chladná, smutná,
a pritom tak neodolateľná.
Volá ťa, keď sa trápiš,
nech si radšej čas ukrátiš.
Žiletka v ruke všetko sa stráca,
už si len ty a jej krása.
Pomalý pohyb zápästim vyrieši,
ukončiť to čo ťa už neteší.
Tá bolesť ťa uteší,
no nič dobre to neveští.
Ale lepšia bolesť než trápenie,
v porovnaní, je to nádherné.
Je to ako droga, viem,
raz skúsiš, neutečieš svojmu činu.
Je to ako droga, viem,
nik nesníme už tvoju vinu.
Je to ako droga, viem,
keď vyskúšaš, neodoláš.
Je to ako droga, viem,
je ti jedno, že umieraš.
Ak nemáš, prečo na svete byť,
nikoho kvôli komu tu žiť.
Ukonči trápenie, zmení v bolesť,
nezačuješ už vtáčich krídiel šelest.
Je to nádherné a úžasné,
ako opustiť bolesť, i keď predčasne.
Všetko navôkol sa už stráca,
si len ty a tá krása.
Nôž v ruke, srdce stále bije,
srdce stále bije, ďalej by aj bilo.
Keby sa len netrapilo,
len pre teba celý ten čas žilo.
Čepeľ dopadla, nastalo ticho,
a moje srdce naposled vzdýchlo.
Už nebije, už len spí,
v pokoji, kľudne už sa netrápi.
Chlad prichádza, opúšťa ma život sám,
zbohom všetci milujúci ja už odchádzam.
Zrazu cítim teplo, niečo ma ťahá,
vidím svetlo a pomaly klesá mi hlava.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
darkkizz
8. 3.marca 2010 09:53
Veľmi dobré...
Napíš svoj komentár