48. 2017

Práve som sa vrátil z veľmi príjemného posedenia s partiou v čajovni. Ktoré som neplánoval, len zrazu prišlo. Ako akčná ponuka, ktorá našepkávala: „Byt stíhaš upratať aj potom.“

Síce som sa nechal trochu podviesť týmito vábivými rečičkami, všetko teraz prebíja dojem, že som dosiahol vzácnu životnú rovnováhu v oblasti plánovania a spontánnosti, a že všetko vychádza nad predpoklady fajn.


V utorok pravidelná účasť na kvíze: prvé miesto v jesennej lige sme si zabezpečili už kolo pred koncom, a azda ešte potešujúcejšie je, že kamaráti, ktorých som na kvíz dotiahol, skončili premiérovo druhí.


Po úvahách som akceptoval svoju prvú zákazku (samozrejme, kamarátsku) na navarenie piva. Mangového. Zas sa budem musieť niečo nové naučiť.


Na stredu som sa nechal nahovoriť k účasti na nahrávaní silvestrovskej relácie Rádia_FM. Netušil som, čo to má byť zač, no rozhodne sa oplatilo dať tomu šancu.


Na štvrtok som sa naveľa nechal nahovoriť k účasti na nábore komparzu pre jednu budúcu televíznu reláciu. Neriešil som veľmi, že o čo vlastne ide, takže ma na mieste kamerové skúšky celkom prekvapili. Keď som mal tú nečakanú improvizáciu pred kamerou za sebou, bol to nečakane super pocit.


„Objednávateľ“ kvízu, ktorý som pripravoval na sobotu a aj ho potom odmoderoval, bol s mojou prácou spokojný. Hoci som veci klasicky dokončoval na poslednú chvíľu, na výsledku to nebolo badať. Neobišli nás ani technicko-organizačné problémy, takže opäť priestor na improvizáciu. Zvládnutú improvizáciu.

Od prvotnej iniciatívy po prvú realizáciu ubehlo len niečo vyše jeden a pol roka. Sranda. čo len bolo príležitostí vykašľať sa na to a nechať to padnúť do zabudnutia...

Pokračovanie? Pre verejnosť? Možno už vo februári. Však uvidíte, budem s tým spamovať.


Pôvodne som predpokladal, že turistická sezóna pre mňa skončí s príchodom zimného počasia. V minulosti som zopár zimných túr absolvoval a nejako len vo mne nevzbudili záujem o ďalšie.

Takže vôbec som si dnes nekúpil poriadne zimné topánky.

Už len poriadnu bundu.

A potom, ctené snehy a mrazy, lapajte si ma po horách a roklinách.

Lebo stále chcem stíhať všetko – aj spoznávať a objavovať.

Aj byť na štedrý večer na vysokohorskej chate, aj byť s otcom – nech si už o to povie v ktoromkoľvek z jeho bydlísk, aj byť so starkou, širším príbuzenstvom, kamarátmi zo strednej.


Týždeň, ktorý práve uplynul, ma nenormálne nakopol :)

Zdieľaj článok na facebooku
139 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Delica

    22 ročné dievča
    (-∞,+∞)

    to je hrozne super! len tak ďalej (thumbs)