ja vravím si: "Nemôžeš už ďalej ísť",
moje telo vo mne stále prelo
a nedokážem z neho výjsť.
Vidím seba ako kráčam nad tou pláňou,
vidím seba ako kráčam do zeme,
všetky hviezdy klonili sa stráňou
určite sa s tou láskou nájdeme.
Bežím lesom, bežím neviem cestu sem,
náhodne objavil som pekný lesa sen.
Tíško driemem, tíško kráčam do seba,
čo mám robiť, keď ma netreba?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár