Z nočnej oblohy tvoje oči dívajú sa na mňa,
mraky zakrývajú pohľad tvojich očí, zdá sa.

Tie oči ako kotva držia ma pri zemi,
bolesť v nich nedovolí mi vzlietnuť do večnosti.

Keby nebolo tých očí modrých,
letela by som s vetrom opreteky,
zanechajúc všetky hriechy na zemi.

Prečo ma tu držia?
Prečo nedopustia aby som bola voľná?

Ako tie mraky letela by som oblohou
a všetky bolesti nechala by som za sebou.

Nedívaj sa na mňa, nestojí to za tú bolesť,
proste len ži svoj život,
ako najlepšie vieš...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár