je čím čas uteká bolestivejší.
Je to tvojím odchodom do raja,
kde sme mohli byť obaja.
Vtedy čo slnko dávalo zemi zbohom,
zneli tvoje slová ku koncu
horšie než úder bičom.
Ľahám s pocitom zmätku
a môj šepot vkladám do snu
v náram sa do sveta,
ktorý som poznala
s osobou menovanou Teba.
Tiché pohyby klavíra,
čo si hrával len pre mňa,
nesú sa každou nocou
mojím snom a mysľou.
Keby bolo možné nemožné
rozbehla by som sa
aj keby to malo byť posledné v mojom živote.
Len opäť vidieť tvoj obraz.
Zas a zas.
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
delfi
11. 8.augusta 2009 15:12
...a mne kedy, kto niečo také pekné napíše..??
Napíš svoj komentár